SPOZA OPONY
Dušan D. KERNÝ
Noviny sú vlastne založené na tom, že uverejňujú veci, ktoré inde nie sú. Na tom, že hovoria tak, ako nehovoria iní, jazykom, ktorí iní jednoducho nemajú. Tak aj matičné noviny či mesačník Slovenských pohľadov nie sú založené len na tom, čo v nich je, ako predovšetkým na tom, čo inde nie je. To je kumšt – nájsť veci, fakty, súvislosti, osoby, udalosti, príbehy z dejín, ktoré inde nie sú. Alebo, ktoré sa zamlčiavajú – matičné dejiny sú takých osobností a udalostí plné.
Preto sa každý profesionál nepozerá na výtlačok niečoho podľa toho, čo tam je, ale hodnotí ho podľa toho, čo tam nie je. Vydobyť si miesto na slnku dnešného nemilosrdného mediálneho sveta a neľútostného teroru ekonomiky si totiž môžete práve tým, že sa zameriate na to, čo inde nie je a ani sa inde nedá nájsť. Nevšímate si to, o čom aj tak hovoria všetci. Matičiarom to netreba vysvetľovať.
Ešte pred zhruba piatimi-šiestimi rokmi médiá posmešne hovorili o matičnej slovenčine – tým sa myslela správna slovenská výslovnosť. Dnes prejav v naozajstnej slovenčine so skutočnou slovenskou výslovnosťou prakticky nepočujete. Posun je taký ohromujúci, že sa už ani neprotestuje a fonetický panovník – prof. Ábel Kráľ – nielenže už ani moderátorov neškolí, ale ani nenapráva verejnou kritikou. Sú vysielania, pri ktorých máte dojem, že to všetko sú víťazi konkurzu Šušlem a nehovorím spisovne, práve preto som pred kamerou, mikrofónom.
Rozrušovaním jazyka sa tak narúšajú väzby s tým najlepším, čo za uplynulé poldruha storočie vytvorili najlepší tvorcovia v slovenčine – či už v pôvodnej alebo prekladovej literatúre. V prekladoch najmä dokázali rovnocennosť modernej slovenčiny či už s jazykom Homéra, Shakespeara, Normana Mailera, Grossmana alebo Orwela, Joyceho, Umberta Ecca alebo nebodaj Sorokina.
Nedbalosť v jazyku sa rozširuje aj nedbalosťou k faktom. Nepresná výslovnosť plodí aj nepresný jazyk – všimnite si, ako s oneskorením niekoľkých rokov až teraz zisťujeme, že svet, ktorý sa nás bezprostredne dotýka, sa vyvíja úplne inak, ako o tom hovorili médiá. A to vo všetkom. Džgali do nás o tom, ako je štát zlý hospodár, až sa ukázalo, že od Ameriky až po Nemecko je to štát, ktorý zachraňuje. Hovorili o mieri a vedieme vojnu. Zabíjame a zabíjajú nás. Hovorili nám o betónovej loby a ukázalo sa, že priehradu na Dunaji potrebujeme.
Potrebujeme aj iné noviny a iný jazyk aj inú žurnalistiku, keďže doterajšie médiá v mnohom zlyhali. Ani pokiaľ ide o vývoj vo svete a ani pokiaľ ide o vývoj na Slovensku. Na Slovensku je mimoriadne dôležité mať alternatívne noviny, lebo práve teraz vidno, aké klamlivé boli všetky tézy, ktorými sa hovorilo o našej nespôsobilosti vyrovnať sa s okolitým svetom, nadradenosťou okolia nad nami, zaostalými Slovákmi.
Nerobíme si ilúzie, ale vývoj v Čechách, Rakúsku, Poľsku, nehovoriac o Maďarsku, nie je ničím, čo by nám mohli dávať ako vzor, predhadzovať ako príklad – pravda iba ak odstrašujúci. Musíme sa v mnohom spoliehať na náš zdravý úsudok – a musíme to vedieť aj povedať.
Na to potrebujeme jazyk, jazyk novín, ktoré sú inakšie, novín, v ktorých je priestor na to, o čom sa inde mlčí. Ak je naozaj taká masová nespokojnosť s médiami, ako to počúvame zo všetkých strán – tak práve takéto noviny potrebuje mnoho ľudí. A samozrejme potrebuje ich aj vydavateľ – Matica – pretože teraz sa otvára mimoriadny priestor. Priestor na troskách porazených liberálnych teórií a praxe, na troskách reklamy namiesto spravodajstva, na troskách ideologickej zaslepenosti niektorých mimovládnych organizácií. Teraz je možnosť hovoriť inak ako všetci ostatní.