Dôstojné a sebavedomé oslavy dvadsaťročného štátu bez zbytočného pátosu
Dušan D. KERNÝ
Oslavy dvadsiateho výročia vzniku modernej Slovenskej republiky boli dôstojné, sebavedomé a bez pátosu. Konštatoval to prezident I. Gašparovič. Vrcholní ústavní činitelia – prezident, predseda NR SR P. Paška a predseda vlády R. Fico vystúpili s niekoľkými prejavmi, v ktorých sa zdôrazňovala nevyhnutnosť národnej súdržnosti zoči voči ťažkostiam, ktoré očakávajú globalizovanú ekonomiku ako aj EÚ v nastávajúcom roku. Dôraz kládli na nekonfrontačnú politiku, na nevyhnutnosť spolupráce namiesto škandalizovania.
Tohtoročné oslavy s dôrazom na národnú súdržnosť a dvadsať štátnych vyznamenaní , ktoré boli vyrovnanejšie ako po minulé roky, znamenajú veľa aj pre Maticu slovenskú. Zdôraznil to predseda MS M. Tkáč, prezident ocenil viacero osobností, ktoré sa výrazne zapísali do matičného diania a na slávnosti sa zúčastnili viaceré osobnosti, ktoré prijali ponuku nového programu Matice stať sa zakladajúcim členom. Prezident ocenil osobnosti, ktoré prispeli k matičnému životu ako Idu Rapaičovú, Darinu Laščiakovú, dlhoročného šéfredaktora Slovenských pohľadov Štefana Moravčíka, ocenený bol krajan s prepojením na Maticu Ľubomír Molitoris. Mimoriadne zapôsobil ďakovným prejavom prof. Urban, v ktorom zasadil slovenské dejiny do súvislostí vývoja od sv. Cyrila a Metoda, Rastislava, Pribinu, Svätopluka, Štefánika, Andreja Hlinku až po Alexandra Dubčeka - je to dôkaz, ako prežívame dejiny, našu históriu ako súčasť nášho terajšieho života, ako súčasnosť, naše dejiny tvoria takú významnú a veľmi dôležitú súčasť dneška, zdôraznil predseda Matice pre náš týždenník.
■ SYMBOL DVOJKRÍŽA
Celý deň sa niesol v tomto znamení; arcibiskup Zvolenský pri slávnostnej rímskokatolíckej omši zdôraznil, že dvojkríž spája národné slovenské dejiny s kresťanstvom. Spisovateľ Drahoslav Machala o. i. konštatoval: „ Mal som výsostne vznešený pocit. Osobitne z vystúpenia predseda parlamentu P. Pašku. Pestuje vedomie kontinuity a vždy pripomína väzbu prvého predsedu SNR z rokov meruôsmych k dnešnému zboru slovenských poslancov. A tento istý prvok som zaznamenal aj v prejave Roberta Fica, najmä jeho dôraz na to, aby sa Slováci nedali vyrušovať strašením médií, ale zachovali do Nového roka 2013 nádej, ale i vieru a lásku. V podaní premiéra zaznel nádherný Hurbanov výrok o hodnote slovenskej slobody, ktorý by sa dal vytesať aj do mramoru pred našim parlamentom: „Sláva každému Slovákovi, ktorý toto dielo spasenia slovenského, či slovom, či skutkom podopierať bude!“ Pravda, mňa osobne sa dotkol najmä príznačne premyslený výber ocenených. Prezident Gašparovič Radom Ľ. Štúra ocenil mysliteľského ekonóma a jedného zo zakladateľských osobností koncepcie nezávislosti Slovenska – profesora Hvezdoňa Kočúcha. Poctu prebrala jeho dcéra. Toho Kočtúcha, ktorý vedel snemové reči Štúra na uhorskom sneme spamäti a často z nich počas rokovanie SNR roku 1992 citoval. A naplnilo ma hrdosťou, že medzi ocenenými boli aj jedinečný básnik, šéfredaktor Slovenských pohľadov Štefan Moravčík a herečka a recitátorka Ida Rapaičová. Bol to večer veľkej spontánnej radosti, na ktorej som videl mužov a ženy nezávislosti - Kamila Haťapku, Augustína M. Húsku, Jána Smolca, Antona Hrnka, Jána Cupera, prof. Katarínu Tóthovú, ale aj Jána Ľuptáka, predsedu MS Ing. Mariána Tkáča, či županov Milana Belicu a Vladimíra Maňku, ale aj Pavla Frešša. Bol to večer, na ktorý sa nezabúda.
- CHÝBAL MEČIAR
Ján Smolec, poslanec federálneho zhromaždenia, ktoré odhlasovalo ústavný zánik federácie: „Podľa mňa chýbal zakladateľ štátu Vladimír Mečiar. Boli tam tí, ktorí sa teraz, alebo až teraz tvária ako zakladatelia štátu - preto všetkým, ktorí sme priamo pritom boli v rozhodujúcich chvíľach, V. Mečiar samozrejme chýbal. Dnes sa hlásia k samostatnému štátu, ktorý dokázal svoju životaschopnosť ľudia, ktorí vtedy a potom ešte dlho najväčšmi o ňom pochybovali. Dnes sú naše vzťahy s Čechmi a Českou republikou lepšie než kedykoľvek predtým, povedal by som – v zhode s najnovšími vyjadreniami českého a slovenského predsedov vlády P. Nečasa a R. Fica – že nikdy také dobré neboli. A na tom iste majú podiel tí, ktorí na seba prevzali zodpovednosť v historickej chvíli. Som rád, že som pritom bol, a preto ma slávnostný večer naplnil oprávnenou hrdosťou.“