Prokuratúra vŕši na Tymošenkovú register, ktorý ju môže uvrhnúť za mreže nadlho
Karol GORALSKÝ
Keď sme asi pred polrokom písali o prípade Júlie Tymošenkovej, bolo to práve vo chvíli, keď ju ukrajinský právny systém odsúdil na sedem rokov straty slobody. Už vtedy bolo zrejmé, že tento prípad sa zďaleka nekončí a jeho priebeh nebude priamočiary. Skrýva sa za ním príliš veľa záujmov, pričom nejde len o vnútorné ukrajinské, ale aj širšie európske, dokonca transatlantické väzby.
Ako je všeobecne známe, ukrajinská prokuratúra Tymošenkovú stále obviňuje z viacerých veľmi vážnych trestných činov. Okrem plynovej kauzy, za ktorú už pyká vo väzení, ide najmä o podozrenie z protizákonného použitia zisku z predaja ukrajinských emisných kvót vo výške 320 miliónov eur, porušenie zákona pri nákupe sanitiek pre ministerstvo zdravotníctva, spreneveru peňazí určených na vyrovnanie dlhu Ukrajiny za ruský plyn v roku 1996 vo výške 405,5 miliónov USD a najmä o spoluúčasť Tymošenkovej na organizácii vraždy poslanca ukrajinského parlamentu Jevgenija Ščerbana v roku 1996. Je to naozaj slušný register aj na politika dlhodobo pôsobiaceho vo vrcholovej ukrajinskej politike.
■ SELEKTÍVNA JUSTÍCIA
Reakcia medzinárodného spoločenstva, za ktorého predstaviteľov sa tradične pasujú najmä USA a EÚ, je už od minulej jesene nekompromisná. Postup ukrajinských súdnych orgánov označujú za tzv. selektívnu justíciu a západná politická elita neprestáva vyzývať prezidenta Janukovyča na ukončenie politicky motivovaného prenasledovania oponentov.Keďže sa Ukrajina zatiaľ neúspešne snaží presadiť v spoločných dokumentoch s EÚ explicitnú zmienku o možnosti jej európskej integrácie, Brusel sa pokúsil využiť tento moment na vyvinutie politického tlaku. Je však zjavné, že zatiaľ taktika výčitiek, hrozieb izolácie či nebodaj sankcií nie je účinná. Naopak, prezident Janukovyč demonštruje navonok až nečakanú sebaistotu. Dovolil si dokonca nepríjemne prekvapiť niektorých radikálnych európskych lídrov, keď po ich verejných hrozbách bojkotovať pripravovaný májový summit EÚ – Ukrajina ho jednoducho sám iniciatívne „odložil“. Rovnako dopadli aj reči o bojkote majstrovstiev Európy vo futbale na Ukrajine, ako keby zviditeľňovanie sa európskych politikov na zápasoch bolo pre verejnosť a fanúšikov to najdôležitejšie.
■ POLITICKÝ FOLKLÓR
To všetko je skôr vonkajšia fasáda či povinný kolorit. Rovnako ako hladovka Tymošenkovej či bezprecedentné povolenie jej liečenia nemeckými lekármi (ktorý západný líder by niečo podobné dovolil u seba doma?). Nad ohňostrojom giest, deklarácií a principiálnej rétoriky totiž ako vždy stoja reálne bezpečnostné a ekonomické, najmä však energetické záujmy EÚ, USA a Ruska v tomto strategickom priestore. K súpereniu a stretom na tomto poli medzi nimi dochádza úplne inde a úplne inak a podľa viacerých zdrojov tu Kyjev vystupuje v omnoho silnejšej pozícii, ako by sa podľa mediálnych šablón mohlo zdať. Aj v tomto kontexte znie na pôde EÚ téza slovenskej diplomacie o nevyhnutnosti udržiavania otvoreného aj keď kritického dialógu s Ukrajinou. Slovensko reaguje na vzniknutú situáciu adekvátne a veľmi rozumne.V prípade Tymošenkovej si môžeme položiť viac oprávnených otázok. Nie je to aj „medzinárodné spoločenstvo“, ktoré politicky zasahuje do celého súdneho procesu? Nerobí práve to, čo oprávnene žiada odstrániť na strane prezidenta Janukovyča? Nechceme brániť terajšie ukrajinské vedenie. K jeho správaniu sa voči Tymošenkovej aj ďalším súdeným politikom môžeme mať veľa objektívnych výhrad. Nerobíme si ilúzie ani o úrovni ukrajinskej justície. Ale nedá sa nespomenúť škandál okolo bývalého riaditeľa MMF. Akosi si nepamätáme, že by nejaký európsky alebo americký líder žiadal francúzskeho exprezidenta Sarkozyho, aby vstúpil do súdneho procesu s jeho prezidentským rivalom. A podobných príkladov by sa učite našlo viac. Ako pozorne napríklad sledovali západní lídri a médiá procesy s nedávno zvrhnutými arabskými lídrami? Prečo je ticho okolo súdu s chorvátskym expremiérom Sanaderom? Čo hovoria na minulosť kosovskej vládnej elity? Myslíme si, že pokračovať je zbytočné
■ ČERVENÉ SÚKNO
Problém je skôr v tom, že justičná pomsta Janukovyča voči jeho opozícii roztiahla pred očami mnohých politikov červené súkno strachu a ohrozenia princípu vlastnej nedotknuteľnosti. Pripomína nám to aj náš prípad Gorila. Kto skutočne verí, že nejaký politik s ním spojený bude niekedy odsúdený? Zaujímavá je aj obľúbená už spomínaná téza EÚ o neprípustnosti selektívnej justície. Znamená to, že radšej nebudeme postihovať žiadneho politika ako aspoň nejakého? Aký postup by podporila väčšina nás obyčajných ľudí? Bohužiaľ nie na všetky otázky existujú jednoznačné a uspokojivé odpovede. Akokoľvek by sme si to želali, je ťažké si predstaviť, že v dnešnej spoločenskej a najmä politickej realite budú spravodlivo potrestaní všetci politickí rozkrádači a korupčníci. Ale možno si pojem selektívnej justície iba nesprávne vysvetľujeme. V každom prípade mohla európska diplomacia predložiť verejnosti nejakú vhodnejšiu slovnú hru.
Problém je skôr v tom, že justičná pomsta Janukovyča voči jeho opozícii roztiahla pred očami mnohých politikov červené súkno strachu a ohrozenia princípu vlastnej nedotknuteľnosti. Pripomína nám to aj náš prípad Gorila. Kto skutočne verí, že nejaký politik s ním spojený bude niekedy odsúdený? Zaujímavá je aj obľúbená už spomínaná téza EÚ o neprípustnosti selektívnej justície. Znamená to, že radšej nebudeme postihovať žiadneho politika ako aspoň nejakého? Aký postup by podporila väčšina nás obyčajných ľudí? Bohužiaľ nie na všetky otázky existujú jednoznačné a uspokojivé odpovede. Akokoľvek by sme si to želali, je ťažké si predstaviť, že v dnešnej spoločenskej a najmä politickej realite budú spravodlivo potrestaní všetci politickí rozkrádači a korupčníci. Ale možno si pojem selektívnej justície iba nesprávne vysvetľujeme. V každom prípade mohla európska diplomacia predložiť verejnosti nejakú vhodnejšiu slovnú hru.