SPOZA OPONY

Prečo treba ísť onedlho eurovoliť

Dušan D. KERNÝ

Európa geografická a Európa kultúrna sa presne neprekrývajú. Objav je to, že geografická Európa sa nemusí zhodovať s kultúrnou práve v Bruseli. Tam podpísali dohodu s dočasnou ukrajinskou vládou a europrezident van Rompuy povedal, že týmto pristupuje dočasná ukrajinská vláda k európskym hodnotám.  

Potešilo ma to. Jedným  zo silných mužov vlády je muž známy tým, ako si od neho nechala eurokomisárka Ashtonová bozkávať ruku. Šéfuje strane Svoboda. Táto strana nominovala do dočasnej ukrajinskej vlády šesť kľúčových ministrov, vrátane ministra obrany a bezpečnosti štátu a generálneho prokurátora a podpredsedu vlády.  Nie je to teda malá strana. V posledných parlamentných voľbách získala síce „len“ 10,5 percenta hlasov, „iba“ dva milióny voličov a tridsaťsedem poslancov,  ale z tých voličov, pravdupovediac,  je iba jeden milión radikálne naladených. Časť z nich na Majdane bojovala za „hodnoty bielej a kresťanskej Európy, samotná Svoboda je iba „ proti kriminálnym aktivitám ukrajinského židovstva“ a za  odstránenie „židovsko-moskovskej  mafie“. Samotný pán predseda o. i. vyhlásil: „Chopte sa zbrane, vyžeňte tú ruskú svoloč, Nemcov a židovskú luzu a inú chamraď.“ Neviem teda, či Svoboda robí všetko preto, aby sa podieľala na európskych hodnotách. A či kvôli tomu urobila viac ako kedykoľvek  ktorákoľvek napríklad slovenská politická strana súčasnosti.  Svoboda neváhala a pozvala si na svoj zjazd v roku 2012 priamo hosťa z Francúzska, priamo Le Pena. A nielen to, obohatila podľa Le Pena program nielen o národné veci, ale aj o sociálne, medzi čo patrí najnovšie aj ľútosť za tým, že Ukrajina nevlastní jadrové zbrane. Preto je teraz rozhodne nielen za vstup do NATO, ale aj za atómové vyzbrojenie Ukrajiny.

POZNÁMKA

Čo vidí a nevidí kreatívna štatistika

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Podľa nedávnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) približne jedna desatina najbohatších slovenských domácností vlastní necelú tretinu celkového bohatstva v rámci tohto štátu. Lenže pri porovnaní so zvyškom štátov eurozóny sa ukazuje, že vo väčšine z nich najbohatší vlastnia až viac než polovicu všetkého majetku. Slovensko je vraj najrovnostárskejším štátom v rámci celej eurozóny. To by malo znamenať, že u nás sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými najmenšie v rámci všetkých porovnávaných štátov. Lenže ekonómovia na Slovensku to vôbec tak pozitívne nevidia, lebo ich vlastné údaje naznačujú niečo iné.