KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Keď pred takmer troma rokmi vyhral voľby Igor Matovič a rozhodol sa ísť do exekutívy, bolo v zásade jasné, že perspektíva riadneho dokončenia svojho mandátu bola už na začiatku veľmi problematická. Treba konštatovať, že aj tie najhoršie obavy sa naplnili vrchovatou mierou. Už od začiatku to bola vláda chaosu, nevyberavých osobných útokov, plná improvizácie. Už od začiatku sa celé Slovensko stalo rukojemníkom jedného politika s privysokým egom, aby dokázal vládnuť v koalícii s partnermi, a teda počúvať aj iných, nielen hlasy zo svojho vnútra. Napriek tomu sa Igor Matovič usadil do premiérskeho kresla. Po roku aj niečo nastala rekonštrukcia. Matovič síce musel opustiť post premiéra, ale vo vláde ostal ako minister financií a namiesto seba nominoval oddaného kolegu. Eduard Heger ako nový premiér dokázal hrať svoju rolu len v zahraničí, a to iba preto, lebo o zahraničnú politiku jeho stranícky šéf nikdy nejavil záujem. Postupom času sa ukázalo, že Heger je len premiérom do dobrého počasia. Pred problémami vždy a zásadne utekal a nebol schopný prijať ťažké, ale nevyhnutné riešenia. Preto vláda prerážala všetky rekordy v nedôveryhodnosti. Matovič spôsobil, že vládnutie sa premenilo na nekonečný gladiátorský zápas plný osobných útokov, atakov, podpásoviek, a to, paradoxne, nielen voči opozícii, ale aj koaličnému partnerovi ‒ strane SaS. Je preto jasné, že kríza vládnutia sa rekonštrukciou „prvoaprílovej“ vlády nevyriešila, ale len odsunula.
Začiatok súčasnej krízy, ktorá 15. decembra rezultovala do pádu vlády, možno datovať prijatím prorodinného alebo dokonca protiinflačného balíčka proti vôli SaS. Už táto samotná skutočnosť bola na hrane, aby ju dokázala strana SaS predýchať. No prelomenie veta prezidentky s pomocou Beluského sedmičky (poslancov ĽSNS) bol posledný klinec do rakvy. To viedlo k ultimátu, ktoré strana SaS zverejnila 6. júla a ktoré exspirovalo koncom augusta. Nakoniec teda strana SaS odišla do opozície s pôvodným zámerom pôsobiť ako konštruktívna opozícia. Veľmi skoro sa ukázalo, že pri Matovičovi sa to jednoducho nedá. Je absurdné, že ako minister menšinovej vlády namiesto toho, aby pokorne a trpezlivo vyrokovával priechodnosť jednotlivých zákonov, správal sa ešte spupnejšie a miera jeho konfrontácie so stranou SaS bola nakoniec väčšia než voči svojmu úhlavnému nepriateľovi ‒ strane SMER ‒ SD.
Osudným dňom pre koalíciu sa tak stal 15. december, keď sa nad všetku pochybnosť ukázalo, že s Igorom Matovičom sa to naozaj nedá. Treba pritom zdôrazniť, že koalícia dostala pomocou tarabovcov dvojdňový time out. Nevyužili ho. Veľa naznačilo dvojdenné rokovanie poslaneckého klubu OĽaNO vo vládnom hoteli na Bôriku. Tam sa jasne ukázalo, že klub sa začína štiepiť. Takzvaná občiansko-demokratická platforma zjavne tlačila na dohodu so stranou SaS a na odchod nielen ministrov Matoviča a Mikulca. Čo je prekvapivé, k tejto frakcii sa pridal aj minister obrany Jaroslav Naď. Je všeobecne známe, že za liberálnou platformou stojí minister životného prostredia a novembrový tribún Ján Budaj, ktorého meno sa objavilo aj vo zväzkoch ŠtB. O tom, že debaty boli vyhrotené, svedčí aj facebookový status matovičovca G. Gyimesiho, ktorý o svojich liberálnych kolegoch napísal nasledovné: „Liberáli v OĽaNO vrážajú nôž do chrbta nielen vláde, ale aj všetkým voličom. Ak im táto zrada prejde, prehodnotím svoje ďalšie politické pôsobenie. Stop liberálom.“ Zdá sa teda, že rozpad klubu OĽaNO alebo odchod niektorých jeho členov je otázkou niekoľko málo dní.
No na vyvrcholenie drámy sme si museli počkať až na samotný koniec. V deň hlasovania OĽaNO ohlásilo tlačovku, kde zvestovalo, že minister Matovič je ochotný abdikovať, ak strana SaS bezpodmienečne podporí rozpočet, o ktorom celé týždne vyhlasovala, že je absolútne katastrofálny. Je až nepochopiteľné, že Matovič skúša rovnaký trik znova. Dráma to bola až do úplného konca. Keď bolo jasné, že strana SaS na také trápne vydieranie nepristúpi, mala prísť tragédia priam antických rozmerov. Tesne pred hlasovaním požiadal šéf klubu OĽaNO Šipoš o prestávku na poradu klubov. V poslednej chvíli, doslova v hodine dvanástej, totiž Matovič prisľúbil, že pôjde do Prezidentského paláca a podá demisiu. Strana SaS v tom prípade bola ochotná ďalej rokovať. Nestalo sa. Igor Matovič síce demisiu podal, ale vzápätí si to rozmyslel a stiahol ju. Toto správanie sám označil za neštandardné. Takéto politické zvraty a absolútna nepredvídateľnosť jeho konania je dôvodom, že po predčasných voľbách môže skončiť za bránami parlamentu. Na druhej strane je majstrom marketingových kampaní a prekvapení. Tak uvidíme ako ďalej Igor Matovič...
Viac na túto tému aj tu: Padla vláda Eduarda HEGERA