KOMENTÁR Ivana KRAJČOVIČA
Žiadnych sto dní, po ktorých pišťala a tvrdo ich vyžadovala Matovičova vláda v roku 2020, v tomto roku po zmene vlády neplatí. Už po pár dňoch chcela opozícia odvolať ministra vnútra Matúša Šutaj Eštoka za snahu vyčistiť funkcionársky marazmus v slovenskej polícii, ako aj za údajné porušovanie zákona pri postavení exponovaných vyšetrovateľov bývalej vlády mimo služby. Zdalo by sa, že hokejové skóre sudcov 4 : 3 v neprospech ministra nahráva opozícii. Obnažilo však len fakt, že rôzni sudcovia si vykladajú zákon v rovnakom spore rôzne. Dva protichodné názory si môžu dovoliť advokáti, ale nie sudcovia. Na tejto blamáži nič nezmení ani odvolací súd.
Potom niektorí slovenskí europoslanci požiadali podpredsedníčku Európskej komisie Věru Jourovú o preverenie rozhodnutia premiéra Roberta Fica v súvislosti s prístupom médií na akcie vlády. Autori tvrdili, že je to vnímané ako tlak na všetky médiá v Európskej únii. Nikto však médiám neupiera prístup k informáciám. Akoby už zabudli na vypínanie nezávislých médií v minulosti rozhodnutím NBÚ bez súdneho príkazu. Pod žiadosť sa podpísali europoslanci Eugen Jurzyca (SaS) a Ivan Štefanec (KDH), ku ktorým sa pripojili Vladimír Bilčík (Demokrati), Miriam Lexmann (KDH), Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko), Jozef Mihál (Demokrati), Peter Pollák (hnutie Slovensko) Martin Hojsík (PS) a Michal Wiezik (PS).
A tí istí slovenskí europoslanci v Európskom parlamente za mediálnej podpory prezidentky Zuzany Čaputovej a kandidáta na post prezidenta Ivana Korčoka iniciovali na 13. decembra 2023 v Štrasburgu zaradenie špeciálneho bodu do programu, v ktorom sa bude rokovať o porušovaní princípov právneho štátu na Slovensku. V prípade úspechu podania voči Slovensku nastáva použitie čl. 7 Zmluvy o fungovaní EÚ, čo pre členský štát znamená sankcie, obmedzenie práva hlasovať, pozastavenie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie pre školstvo, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, životné prostredie a iné. Hlasovanie je plánované na polovicu januára budúceho roka.
Takmer súčasne slovenské „osobnosti“ poslali otvorený list do Bruselu adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a európskemu komisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi. Šlo teda zjavne o koordinovanú akciu. Navzdory tomu, že zmeny v Trestnom poriadku vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry boli vopred konzultované s predsedníčkou Európskej komisie. Ich mená sú dobre známe z ich verejných aktivít. Na prvom mieste je Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky, odkiaľ je aj Martin Bútora a Zora Bútorová, herci Richard Stanke a Boris Farkaš, bývalá herečka a bývalá štátna tajomníčka Magda Vašáryová, neúspešná expremiérka Iveta Radičová, ktorá dovolila povalenie vlastnej vlády, básnik Ján Štrasser, bývalý poslanec František Šebej či bývalý minister a riaditeľ pre strednú a východnú Európu americkej mimovládnej organizácie German Marshal Fund, v rokoch 2013 ‒ 2014 pôsobiaci na majdane v Ukrajine spolu s Danielom Lipšicom, Pavol Demeš. Ale napríklad aj Valeria Schulczová, riaditeľka Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá, zatiaľ iba na plagátoch stína hlavy velikánom slovenskej literatúry. Vyzývajú pani predsedníčku komisie, aby nepodľahla „zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica v prospech návrhov, ktoré majú za cieľ znefunkčniť mechanizmy právneho štátu spôsobom, ktorý je v zjavnom rozpore s princípmi právneho štátu“.
Opozícia odhalila, že im ide o kompenzovanie si frustrácie z prehratých volieb a snahu o deštrukciu súčasnej vlády. Akoby im bol málo rozklad štátu na všetkých úrovniach, ktorý spustila „najlepšia vláda, o ktorej sa budú žiaci učiť v dejepise“, Igora Matoviča. Za tri roky sa ich vystriedali tri – najprv po ňom zostavená vláda Eduarda Hegera s jemným faceliftom, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani jedna automobilka vydávajúca staré auto za nové. A napokon dočasná úradnícko-progresívna vláda Ľudovíta Ódora, vymenovaná priamo prezidentkou.
Čo sa týka postoja europoslancov, škoda, že sa viac neangažujú v neprospech návrhu Európskej únie na zrušenie práva veta členských štátov, čo by bol koniec posledných zvyškov slovenskej suverenity. Inak nás čaká federalizácia európskeho kontinentu a jeho centrálne riadenie. V júni budúceho roka budú nové eurovoľby. Azda sa po tých protislovenských postojoch súčasní europoslanci zase nebudú biť na plagátoch a kortešačkách do pŕs a klamať voličov, ako veľmi by chceli aj naďalej celým národným srdcom pracovať pre Slovensko. Nikto im už neuverí.