V máji alebo v júni pôjdeme predčasne voliť nový parlament a vládu. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru vláde Eduarda Hegera. Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov, proti boli dvadsiati, zdržali sa dvaja a dvaja nehlasovali. Ešte pred hlasovaním opustili sálu poslanci OĽaNO. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podporili poslanci Smeru ‒ SD, SaS, ako aj Martin Borguľa, Patrick Linhart, Ján Krošlák a tiež opoziční nezaradení poslanci s výnimkou Miroslava Kollára a Martina Klusa. Martin Čepček a Romana Tabák sa zdržali. Predseda NR SR Boris Kollár po hlasovaní prerušil schôdzu do nasledujúceho dňa. A v duchu parlamentných zvyklostí a politických vyhlásení, ako nemožno strácať čas, ju hneď na druhý deň predsedajúci schôdze prerušil na čas až po víkende.
■ FORMA ALTERNOVANIA
V otázke „čo ďalej?“ bolo jasno v podstate už večer po odvolaní vlády. V prezidentskom paláci sa trojica ‒ prezidentka, predseda parlamentu a predseda vlády ‒ zhodli na tom, že predčasné voľby by mali byť v máji alebo najneskôr v júni, inak hlava štátu nastolí vládu úradníkov. Sen Richarda Sulíka o rekonštrukcii kabinetu sa takto rýchlo rozplynul. Do predčasných volieb bude vládnuť vláda v demisii pod kuratelou prezidentky, a čo bude po nich, rozhodnú voliči. Petičný výbor referenda za predčasné voľby avizoval, že je pripravený po splnení všetkých legislatívnych podmienok na ich prípravu zo strany parlamentu požiadať prezidentku o stiahnutie vyhláseného referenda. V čase konania uzávierky tohto vydania SNN parlament prijal silou 93 hlasov rozpočet na rok 2023. OĽaNO muselo v zásadných ekonomických otázkach ustúpiť opozičnej SaS. A opustiť dočasnú vládu musel aj líder OĽaNO, sám Igor Matovič, čo aj vykonal. SMER-SD to považuje za vzájomné vydieranie. Otázka predčasných volieb nebola do konca roka 2022 doriešená.
■ AKTUÁLNE PREFERENCIE
Prieskum agentúry AKO pre TV JOJ v deň pádu vlády avizoval, že ak by sa voľby do NR SR uskutočnili začiatkom decembra, vyhrala by ich strana HLAS-SD so ziskom 20,2 percenta. Nasleduje SMER-SD so 16,1 percenta a Progresívne Slovensko s 11,8 percenta hlasov. SaS by skončila štvrtá so ziskom 9,9 percenta. Potom nasleduje OĽaNO s ôsmimi percentami, SME RODINA so 7,7 percenta a Republika so 6,6 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH so ziskom 5,5 percenta hlasov. Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 35 mandátov, Smer-SD 28 a Progresívne Slovensko 21. SaS by mala 17 kresiel, OĽaNO 14, SME RODINA 13. S dvanástimi poslancami by bola v parlamente Republika, desať by ich malo KDH. Hlava štátu na druhý deň po vyslovení nedôvery odvolala vládu Eduarda Hegera. Zároveň ju dočasne poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu. Výkon pôsobnosti poverenej vlády je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Dá sa očakávať, že nebude nijako oslnivý, pretože, ako už pripomenul aj Igor Matovič, „začala sa predvolebná kampaň“, a to zvyčajne majú politici iné starosti ako problémy občanov.
■ OPOZIČNÉ RIEŠENIE
Opozičný Smer-SD považuje za potrebné čo najrýchlejšie vytvoriť právne podmienky na vyhlásenie predčasných volieb. Požiadal, aby už v pondelok (19. 12.) bolo v Národnej rade SR hlasovanie o návrhu novely Ústavy SR, ktorá by mala umožniť skrátenie volebného obdobia. „Ešte počas predvianočného týždňa musí vzniknúť dohoda o termíne konania predčasných volieb,“ uviedol v stanovisku predseda Robert Fico. Za ideálny termín predčasných volieb považuje Smer-SD máj 2023, nechce ich neskôr ako 30. júna 2023. Skrátenie volebného obdobia by sa podľa sociálnych demokratov mohlo schváliť tesne pred Vianocami. „Popri tom môžu paralelne prebiehať rokovania našich expertov o návrhu rozpočtu na budúci rok, na ktorom musí vzniknúť široká politická dohoda,“ pripomenul ako jeden z mála politikov aj túto vážnu tému Robert Fico.
Štefan ZLATOŠ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Viac na túto tému v komentári Romana MICHELKA