Keď sa osudom človeka stal jeden-jediný strom
Keď stať sa Maďarom bol progres a zostať Slovákom úpadok
Matičných exulantov v cudzine nečakal ľahký život
Ako to bolo naozaj s nemeckou vojenskou misiou generála Otta
Národný cintorín nepomenovali, vznikol vo vedomí ľudí
Netreba hľadať nové miesto na panteón významných Slovákov, keď už je v Martine
Text a foto: Igor VÁLEK
Aj Národný cintorín v Martine sa začiatkom novembra hustejšie zapĺňa živými, čo prišli k svojim mŕtvym, ale i za velikánmi národných dejín. Nájdu tu okolo štyristo hrobov významných osobností. Napĺňa sa myšlienka budovať na tomto mieste Panteón významných Slovákov... Zaujímavosťou je, že cintorín nezískal meno najskôr úradnou cestou, ale vo vedomí ľudí. V roku 1785 vykonali v Turčianskej stolici súpis cintorínov a krýpt, z ktorého sa dozvedáme, že nový cintorín v Martine založili pred piatimi rokmi.
Praha slovenská, česká aj medzinárodná
Ako sa západní susedia orientujú na kongresovú turistiku a podriaďujú jej skoro všetko
Viliam JABLONICKÝ - Foto: archív autora
Na Prahu som bol po rokoch dosť zvedavý. Na mesto, o ktorom som chcel nakrútiť pred rokmi film – o slovenských súvislostiach, udalostiach a osobnostiach v ňom – bez ktorých by Praha nebola dnešnou Prahou. V kontexte, ako som o nej chcel písať námet a scenár, nebol však záujem, alebo som nepresvedčil tých, ktorých som mal. Vrátim sa k projektu opäť? Rád by som. Aj keď ma po príchode domov čakal email od pražského historika Čelka, spolupracovníka už len jediného momentálne vychádzajúceho slovenského časopisu v Čechách (donedávna boli aspoň tri) Slovenských dotykov, ktorý ma upozorňoval, aby som si pozrel iný autorský film a nerobil čosi, čo už nakrútili iní.