ZABUDNUTÁ HISTÓRIA
Založenie Zahraničnej Matice slovenskej je obdivuhodný počin hodný stálej úcty. Historický fenomén Zahraničnej Matice slovenskej ‒ pod týmto titulom bol v 38. čísle SNN tohto roku uverejnený článok Dr. Beaty Katrebovej Blehovej venovaný šesťdesiatemu výročiu Zahraničnej Matice slovenskej (ZMS). Autorka v ňom fundovane opisuje genézu ZMS, nezastupiteľnú úlohu a zásluhy Jozefa Cígera Hronského, podiel clevelandského opáta Teodora J. Kojiša a ďalších bývalých popredných matičiarov exulantov, ktorí sa po strastiplných peripetiách ocitli v exile v Argentíne, kde v roku 1959 založili spomínanú inštitúciu. Autorka objasňuje vtedajšiu geopolitickú situáciu aj menej známe okolnosti, ktoré predchádzali založeniu tejto inštitúcie.
Výročie založenia Zahraničnej Matice slovenskej si pripomína aj Národný kalendár 2019. Autori k dátumu 30. august a k šesťdesiatemu výročiu založenia ZMS pripísali aj hodnotenie: „ZMS sa vyznačovala bohatou vydavateľskou činnosťou, množstvom kultúrnospoločenských podujatí a organizačnou prácou v pobočkách po celom svete. V spolupráci s Kanadskou Slovenskou ligou sa v časoch ČSSR angažovala za vznik samostatného Slovenska.“
■ PRESVEDČENÍ VLASTENCI
Už samotný zámer skupiny zapálených slovenských vlastencov, ktorí v exile cudzom prostredí popri dennodenných starostiach o zabezpečenie rodín, bez nádeje na návrat domov zakladajú národno-buditeľskú inštitúciu, je počin, ktorý je v dnešných konzumných časoch takmer nepredstaviteľný, obdivuhodný a zasluhujúci si našu úctu. Napriek tomu sa dosiaľ verejnosti často podsúvalo, že matičiari, ktorí odišli zo Slovenska v roku 1945 a krátko po ňom, boli zradcova národa, klérofašisti, ľudáci, posluhovači či dokonca stúpenci hitlerovského nacizmu, skrátka vojnoví zločinci. Možno sa raz niekto odhodlá spravodlivejšie preskúmať objektívnosť tohto odsúdenia. Pravde bližšia je iná spoločná charakteristika týchto exulantov. Išlo najmä o stúpencov autonómie Slovenska, išlo o ľudí presvedčených o správnosti slovenskej štátnej samostatnosti. Mnohí emigrovali, pretože ak by po oslobodení nezapreli svoje presvedčenie a obhajobu autonómie Slovenska, čakali by ich dlhoročné tresty vo väzení.
Život v exile v cudzom prostredí je zvlášť ťažký pre intelektuálov, ktorí sa doma neživili manuálnou prácou. Ani matičných exulantov nečakal ľahký život. Jozef Cíger Hronský sa len vďaka kresliarskemu talentu zamestnal ako kreslič vzorov v textilnej fabrike, iní nemali toľko šťastia. Je pochopiteľné, že bývalí zamestnanci a čelní funkcionári MS aj v exile s nevôľou sledovali, ako sa doma v Matici postupne narúšajú jej kresťanské základy a postupne utlmuje idea samostatnej slovenskej štátnosti. Určite aj táto skutočnosť zavážila pri rozhodnutí J. C. Hronského obnoviť Maticu Slovenska v exile.
■ FUGOV PRÍNOS
Napriek spomínanému príspevku Dr. Katrebovej Blehovej k šesťdesiatemu výročiu Zahraničnej Matice slovenskej chcel by som aj na základe osobných spomienok pridať pár údajov o Mons. Františkovi J. Fugovi, v poradí treťom predsedovi ZMS, a niektoré okolnosti z posledného kanadského obdobia činnosti ZMS, ako aj pripomenúť ešte jedno jubileum.
František J. Fuga (pôvodným priezviskom Figa) po štúdiách teológie v Ríme 1945 ‒ 1950 sa už vzhľadom na prebiehajúce prenasledovanie kňazov domov na Slovensko nevrátil. Po vysvätení a kaplánskych pobytoch vo farnostiach Sedico a Padavena v severnom Taliansku odchádza na podnet prof. Michala Lacka koncom februára 1954 do kanadského Toronta, kde ho ukrajinský biskup Borecký poveruje založiť v meste Hamilton slovenskú gréckokatolícku farnosť. V Hamiltone a okolí žila veľká komunita veriacich Slovákov a Rusínov prevažne z východného Slovenska, ktorí pracovali v miestnych hutách, na omše chodili do ukrajinských gréckokatolíckych alebo pravoslávnych chrámov. Po Fugovom príchode do Hamiltonu sa prvé liturgie novozaloženej gréckokatolíckej slovenskej farnosti slávili v prenajatých kostoloch. Vďaka agilným farníkom sa pod Fugovým vedením za pár rokov podarilo postaviť na Barton Str. E 1406 Chrám Uspenia Panny Márie Klokočovskej, ktorý biskup Borecký vysvätil 9. júna 1963 ‒ v deň Fugových štyridsiatych narodenín. Mons. Fuga sa od začiatku pobytu v Kanade aktívne zapája aj do práce v krajanských spolkoch. Píše články do krajanských novín. V hale pod kostolom sa pravidelne schádzajú členovia Kanadskej Slovenskej ligy, slávia sa tu cirkevné i svetské sviatky, výročia a spomienkové slávnosti. Mons. Fuga mal aj podnikateľský talent. Keďže v Kanade vláda finančne nijako nepodporovala cirkev, aby nebol odkázaný len na milodary farníkov, vybudoval malé Slovenské nakladateľstvo, v ktorom vydáva najprv náboženskú literatúru, kalendáre a pohľadnice s náboženskou tematikou, propaguje náboženskú znášanlivosť aj vydávaním nástenných ekumenických kalendárov s vyznačením sviatkov každej konfesie, vydáva a na všetky kontinenty distribuuje náboženský mesačník Mária ‒ Modrá armáda. Je autorom a vydavateľom dosiaľ medzi kňazmi cenenej knihy modlitieb Spas dušu svoju. V nakladateľstve vydáva tri zväzky Slovenskej otčiny, ktoré zo spomienok slovenských emigrantov na rodný kraj zostavil Ján Eliáš. Vydáva diela slovenských exilových autorov Polakoviča, Bora, Dilonga, Mečiara, Šprinca, Zvonického, ktoré v tom čase doma na Slovensku nemali šancu vyjsť.
■ MATICA V KANADE
Po úmrtí zakladateľa a prvého predsedu ZMS Jozefa Cígera Hronského, ktorý zomrel vo veku šesťdesiatštyri rokov 13. júla 1960 v argentínskom Lujane, a po skone jeho nástupcu ‒ šesťdesiatjedenročného Dr. Stanislava Mečiara 23. novembra 1971 v Buenos Aires ‒ už sa nenašiel nikto, kto by chcel pokračovať v práci zakladateľov. Agenda ZMS sa presťahovala do kanadského Hamiltonu v provincii Ontário.
Fugova zanietenosť, rastúca záľuba v stále sa zlepšujúcej technike a získané skúsenosti v malom nakladateľstve viedli k rozhodnutiu prijať ponuky argentínskych matičiarov Ernesta Žatku a Štefana Polakoviča, ako aj Dr. Jozefa Cincíka a R. Dilonga prevziať agendu Zahraničnej Matice slovenskej a pokračovať v zámere zakladateľov J. C. Hronského a S. Mečiara.
Fuga si bol vedomý nutnosti zlepšiť propagovanie Slovenska v cudzine, vydával brožúrky v anglickom jazyku so základnými údajmi o našej domovine, často vystupoval aj v rádiových vysielaniach v Kanade i v Rádiu Vatikán. Rovnako chápal nezastupiteľnú úlohu kníh o Slovensku a významných Slovákoch. Národné povedomie Slovákov v zahraničí šíri bez rozdielu náboženskej konfesie či tej-ktorej emigrantskej vlny. Písal príspevky ‒ bol ich autorom, pisárom a redaktorom zároveň, zabezpečoval vytlačenie a rozmnoženie textov, odvážal ich do kníhviazačstva a následne opäť na fare balil a expedoval.
Stále mal na zreteli náboženskú znášanlivosť a ekumenizmus. Národné aj náboženské sviatky v Hamiltone organizoval spoločne s rímskokatolíckym kňazom Imrichom Fuzym. Mali nielen podobné priezviská, ale aj rovnaké názory na vtedajšie nerovnoprávne postavenie Slovenska. Spoločne s „fatherom“ Fuzym pomáhajú aj novej vlne emigrantov po auguste 1968. Pomáhajú finančne, na úradoch, s nájdením ubytovania aj zamestnania. Zrejme aj vďaka novej vlne emigrantov sa rozširuje počet členov ZMS v Kanade, USA, Austrálii aj v Európe, vyzýva a podporuje prichádzajúcich Slovákov ochotných pracovať pre národ. Aj cirkevné orgány si všímajú jeho náboženskú aktivitu. V roku 1973 prostredníctvom biskupského úradu dostáva F. Fuga od pápeža Pavla VI. titul pápežského komorníka Very Reverend Monsignor. V roku 1974 bol vymenovaný za dekana slovenských gréckokatolíckych farností a v roku 1975 mu biskup Borecký ako prvému slovenskému gréckokatolíckemu kňazovi udelil titul mitroforny protojerev. V roku 1981 ho biskup M. Rusnak vymenoval za svojho generálneho vikára.
■ SPOLUPRÁCA S ROMANOM
Už za druhého predsedu Dr. Mečiara sa Zahraničná Matica slovenská stáva kolektívnym členom rodiaceho sa Svetového kongresu Slovákov 1970 ‒ 1971 (SKS). Zakladateľ SKS a jeho prvý predseda Štefan Boleslav Roman, priemyselník a filantrop, pôvodom z východoslovenskej obce Ruskov, bol sám praktizujúci gréckokatolík, s Fugom sa dobre poznali. Š. B. Roman finančne podporil i výstavbu Fugovho chrámu v Hamiltone a podnecoval Fugu k aktivitám aj v rámci činnosti SKS. Na úvodnom Generálnom zhromaždení SKS v Toronte v júni 1971 Fugu zvolili za člena Náboženského odboru SKS; rovnako aj v rokoch 1973 a1975.
■ SLOVENSKÁ ZÁSTAVA
V súvislosti so Zahraničnou Maticou Slovenska je potrebné pripomenúť ešte jedno výročie. Ide o udalosť datovanú 13. októbrom 1984 ‒ tridsiate piate výročie zobrazenia Slovenskej zástavy v stanovách Zahraničnej Matice Slovenska.
Pri spoločenských akciách, na ktorých sa zúčastňovali aj príslušníci iných národnostných menšín, sa ukázala potreba aj navonok označiť a odlíšiť Slovákov. Fuga sa rozhodol vytvoriť zástavu ‒ identifikačný symbol pre tých Slovákov, ktorí sa vždy hrdo hlásili k samostatnému Slovensku, nikdy sa nestotožnili s ideou čechoslovakizmu a vtedajšia československá zástava bola pre nich neprijateľný identifikačný symbol. Potrebovali zástavu, ktorá by odlíšila Slovákov v exile od Čechov, ale aj od iných slovanských národnostných menšín, ktoré používali v svojich zástavách slovanskú trikolóru, ako boli Rusi, Srbi, Slovinci, Chorváti. Možným impulzom tejto myšlienky mohla byť aj srbská zástava, ktorá viala pred Serbian Hall na Barton Str E oproti Fugovej fare dávno pred rozdelením Juhoslávie.
Grafický návrh zástavy, podľa svedectva pamätníka prof. Františka Vnuka, navrhol Mons. František Fuga a nakreslil ho Dr. Jozef Cincík, výtvarník a historik umenia (*8. 3.1909 Clopodia Rumunsko ‒ †28. 1. 1992 Danville USA). Podľa svedectva ďalšieho pamätníka Rudolfa Šandorfiho, Fuga požiadal o posúdenie navrhnutej zástavy Dr. Conrada Swana, kanadského heraldika v službách College of Arms in London, a získal od neho pozitívne stanovisko. Trinásteho októbra 1984 Mons. František Jozef Fuga, vtedajší predseda ZMS, spolu s tajomníkom Rudolfom Šandorfim podpísali aktualizáciu stanov ZMS ‒ MATICA SLOVENSKA ABROAD a zavádzajú slovenskú zástavu Zahraničnej Matice ako súčasť zakladajúcich dokumentov obchodnej spoločnosti Matica Slovenska Abroad na registračnom súde.
Napriek tomu, že aj trikolóra, aj dvojkríž na trojvrší boli dávno známe symboly, vložením cyrilo-metodského dvojkríža nad ostro zakončeným trojvrším do stredu slovanskej trikolóry vytvorili zástavu ako identifikačný symbol pre všetkých slovenských emigrantov a exulantov na celom svete. Zástavu prijali slovenské krajanské spolky a akceptoval ju aj Svetový kongres Slovákov ako symbol zahraničných Slovákov na celom svete . Zástavu priniesla na Slovensko delegácia Kanadskej Slovenskej Ligy vo februári 1990.
Mons. Fuga bol veľký patriot, keď som v júli 1969 prišiel na jeho faru, na klope saka som mal odznak s prezidentom Svobodom a československou zástavou, odznak mi hneď vymenil za odznak so slovenským znakom. V hale aj pracovni ma prekvapili busty A. Hlinku a M. R. Štefánika a veľký obraz Dr. J. Tisu. Ako čerstvý maturant som tieto osobnosti poznal, ale v škole sme sa o nich nič pozitívne neučili; až za morom som sa dozvedel o ich zásluhách.
■ ZÁPASY MATIČIAROV
Mons. Fuga veľmi ťažko znášal, keď sa v novinách či televízii uvádzala národnosť slovenských športovcov či umelcov „Czech“. Ak sa o Slovensku písali nepravdy, žiadal o nápravu, napríklad aj editora National Geographic. Riaditeľa televíznej stanice CBC upozornil na odvysielané lži a urážky, žiadal aj dosiahol ospravedlnenie. Do sporu a na obhajobu Slovenska vstúpil aj so známym českým exulantom Pavlom Tigridom. Útlm v jeho aktivitách nastal, keď ochorel na rakovinu hrtana a lymfatických uzlín, choroba na čas akoby zázračne ustúpila, ale v roku 1987 Fuga vo veku šesťdesiatštyri rokov zomiera.
Po jeho smrti prevzal vedenie ZMS štvrtý predseda ZMS Rudolf Šandorfi (*19. 10. 1920 ‒ †29. 10. 2008). Pod jeho vedením ZMS ešte pokračovala vo vydavateľskej činnosti. Vďaka Šandorfimu aj posledným aktívnym matičiarom z Kanady sa o Fugovi a jeho aktivitách dozvedeli tiež občania Slovenska. ZMS financovala pomník s bustou F. J. Fugu pred kostolom v jeho rodnej obci vo Vinnom, ktorú vytvoril akad. sochár Alexander Ilečko. S pomocou michalovského odboru MS v miestnej škole pomenovanej po F. J. Fugovi zriadili jeho pamätnú izbu. O jej vznik sa zaslúžili PhDr. V. Čurmová a Ing. M. Jacečko a vedenie obce Vinné. Na odhalení pomníka a pamätnej izby v lete roku 1994 sa zúčastnili delegácie ZMS z Kanady aj MS z Martina.
Po úmrtí štvrtého predsedu ZMS R. Šandorfiho postupne vymierajú aj ďalší kanadskí matičiari: Andrej Brázda, Ján Hladky, František Onuška, Andrej Rolík, Štefan Reišteter. V súčasnosti o ZMS už nič nepočuť, možnože v súčasnom globalizovanom svete už stratila opodstatnenie alebo nová generácia patriotov sa nepotrebuje takto angažovať? Mailová adresa Zahraničnej Matice slovenskej msa_zms@yahoo.com je nefunkčná...
Je potešiteľné, že napriek tomu, že Mons. F. J. Fuga odišiel zo Slovenska pred sedemdesiatimi štyrmi rokmi ako dvadsaťdvaročný a nikdy sa už domov nevrátil, od jeho smrti uplynulo tridsaťdva rokov, jeho pamiatku si pripomínajú rímskokatolícke aj gréckokatolícke biskupstvo v Košiciach, vedenie Matice slovenskej aj vedenie rodnej obce Vinné.
Text a foto: František CUPÁK