Po absolvovaní strednej školy každý rok definitívne opúšťa brány škôl okolo päťdesiattisíc študentov. Na trh práce alebo do sústavy vysokých škôl prichádzajú zvyčajne celkom slušne vzdelaní mladí muži a mladé dámy. Teda popravde, mnohé dievčatá príliš nevedia, čo sú to dámy, takže povedzme, že sú to mladé ženy. Podobne je to s mužskou časťou populácie. Mladí muži sa obzerajú, kam sa posunúť ďalej…
Na osobitnej architektúre týchto absolventov sa počas ich dovtedajšieho štúdia za dvanásť až štrnásť rokov podieľalo v priemere okolo dvesto učiteľov. Zistilo sa, že len okolo dvadsiatich percent absolventov stredných škôl vie veľmi presne, čo ide študovať ďalej alebo robiť v praxi. Obrazne povedané, naše školy opúšťa len pätina absolventov ako „kvalitných produktov“ našich škôl. Ani sa nechce veriť, že až osemdesiat percent tvorí takpovediac „zmätočný produkt“. Ak by takto pracovala nejaká firma, bola by už dávno skončila krachom, a robotníci, riadiaci pracovníci, manažéri, inžinieri by ostali bez práce.
Nech by sme hovorili o ktorejkoľvek oblasti života spoločnosti v minulosti, prítomnosti i budúcnosti, pod každou je podpísaná úroveň výchovy a vzdelávania ľudí, ktorí ju tvorili. Platí to celkom prirodzene tak o jednotlivých kapitolách života nášho národa, ako aj európskeho či svetového spoločenstva.
Nenašli by sme rodiča, čo by si neželal, aby jeho syn či dcéra v živote obstáli. Čo to však znamená „dobre obstáť?“ Čo znamená prežiť jednotlivé etapy svojej existencie šťastne a súčasne úspešne? Vyčerpávajúcu odpoveď asi nenájdeme. Najčastejšie však asi ide o šťastie a spokojnosť v budúcej vlastnej rodine, povolaní, materiálnom a duchovnom zabezpečení vlastného rozvoja.
Výskumy ukazujú, že takmer polovicu z aktívneho života strávime v zamestnaní. Znamená to, že vlastne šťastie a spokojnosť polovice života závisí od toho, aké povolanie sme si vybrali, aké vzťahy a atmosféra vládne na pracovisku, ako si spoločnosť váži a hodnotí prácu na pozícii, ktorú zastávame.
Ročne teda končí základné či stredné školy okolo päťdesiattisíc detí. Za týmto číslom sa odvíja päťdesiattisíc osudov. Výber vzdelávacej cesty je preto mimoriadne dôležitý. Robiť to, čo človeka zaujíma, napĺňa spokojnosťou, radosťou, čomu je ochotný venovať svoje sily a um, čo mu bude, ak bude dobrý a uznávaný odborník, prinášať aj adekvátne finančné ohodnotenie, si zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť z osobného i celospoločenského hľadiska. Práve z takýchto dôvodov je dôležité aj to, akú úroveň majú naše školy, naši učitelia a celý školský systém. Je to mechanizmus na naše šťastie a spokojnosť.
Prosperita krajiny sa formuje v školských laviciach a hlavách ľudí. Posledné medzinárodné meranie PISA ukázalo, že výkonnostne nestačíme na rovesníkov z krajín, s ktorými Slovensko vstupovalo do Európskej únie. Je to výzva, aby sme o tejto téme hovorili počas tohto leta so svojimi deťmi a zamýšľali sa aj nad naším podielom na tomto stave. Je to v záujme nášho vlastného šťastia a spokojnosti i úspechu.
Text: Ľubomír PAJTINKA – Foto: SNN (AI)
