Kultúra bez masového formátu je človeku bližšia

Je čas festivalov. Majú šancu presadiť sa popri nich aj „malé“ podujatia pre občanov v regiónoch?

Myslím si, že malé kultúrne podujatia majú vždy zmysel. Netreba ich vnímať ako konkurenciu veľkých festivalov, pretože nie všetci ľudia sa cítia dobre vo veľkých festivalových formátoch. Mnohí vyhľadávajú komornejšie prostredie, kde je kultúra osobnejšia a bližšia človeku. Práve v prostredí dvorov, záhrad či nádvorí si niekto dokáže program vychutnať naplno – v pokoji, sústredení a bez masového ruchu.

Koho by sme našli na týchto akciách? Vyjadruje tento záujem aj „hlad po kultúre“ a symboloch tradície?

Sú to väčšinou ľudia, ktorí majú blízko k tradíciám alebo sa chcú niečo nové naučiť a dozvedieť. Pri menších podujatiach vzniká osobnejší kontakt s organizátormi, ľudia sa môžu pýtať, rozprávať, dopĺňať vlastné spomienky a neraz sa neskôr aj sami zapoja. Trebárs pri výstavách Račianskeho muzeálneho spolku sa často stáva, že téma sa ľuďom dostane „pod kožu“ a spomenú si, že aj oni majú doma predmet, fotografiu či príbeh, ktorým môžu prispieť. Takto z malej výstavy môže vyrásť väčší spoločný príbeh.

Je pravda, že keď sa spája folklór, tradície a história, dnešnú mladšiu generáciu to už neberie?

Nemyslím si, že mladých tradície nezaujímajú. Len nesmú byť podávané ako formálna povinnosť či „povinná jazda“. Mladí ľudia veľmi rýchlo vycítia, či to, o čom im rozprávate, aj skutočne cítite. Ak ich chcete nadchnúť, musíte to mať radi aj vy. V tomto školskom roku som mala možnosť a aj česť učiť študentov strednej školy. Práve oni ma presvedčili, že sa o našu budúcnosť nemusíme báť. V Rači máme našťastie ľudí, ktorí tradície majú radi a žijú nimi – pôsobí tu napríklad folklórny súbor Malinky a funguje aj Račianska izba, také milé malé a dušou veľké ,,múzeum“ v láskavej správe miestneho odboru Matice slovenskej. Som známa tým, že ja milujem „starinky“.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK