POZNÁMKA
Školstvo nemôže byť biznis
Ivan BROŽÍK
Naozaj nemám čas celé popoludnie rátať, koľko fakúlt na našich vysokých školách vyučuje odbor masmediálna komunikácia či manažment toho a tamtoho. Dokonca už nemám prehľad ani v tom, koľko vysokých škôl na Slovensku pôsobí. A tým naozaj kvalitným, s kvalifikovaným vlastným, stálym pedagogickým zborom, hrdiacim sa právom získanými akademickými titulmi sa vopred ospravedlňujem. Nechcem totiž hádzať všetky vysoké školy do jedného vreca, ale už aj bez tých kvalitných je na prvý pohľad varovne objemné a plné.
„Manažéra nevychová žiadna vysoká škola, to je holý nezmysel,“ tvrdí jeden z popredných slovenských manažérov, prezident Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. V dvadsiatich siedmich už stál na čele učňovskej školy pripravujúcej výrobných odborníkov pre automobilový priemysel, prešiel linkami automobilky a jej kanceláriami až do najvyššieho manažmentu nadnárodného koncernu. „Ide iba o rýdzi biznis – čo študent, to peniaze,“ dodáva a tvrdí, že manažérom sa človek musí narodiť. Ak nám naše vysoké školstvo ročne chrlí až pätnásťtisíc manažérov, potom sa treba pýtať, čo budú manažovať a či rovno nezamieria na úrady práce. Situácia nie je iná ani v oblasti masmediálnych liahní. Koľkože to máme na Slovensku rozhlasových vysielateľov? A koľko televíznych? Prípadne, aké to máme printové tituly? Tri, štyri, päť? Posty hovorcov všetkého možného sú prideľované na báze straníckeho princípu, prípadne ako odmena za už predtým vykonané služby. Tie nechajme bokom. Napokon, zas až tak veľa ich nie je, možno do stovky, ak rátame aj hovorcov verejných WC niekde v podchode nejakého väčšieho mesta. Ale ročne absolvuje vysoké školy s orientáciou na masmediálne odbory niekoľko tisíc masmediálnych odborníkov. Opäť ide len o surový biznis. Opäť ide iba o cicanie peňazí od štátu, teda konkrétne z rezortu školstva na nezmyselnú produkciu neumiestniteľného tovaru. Prepáčte, milí absolventi. Každému je jasné, že ambícia mať čo najvyšší stupeň vzdelania je úctyhodná, chválitebná a stojí za úctu. Ibaže – s tými vašimi „papiermi“ si naozaj môžete iba ak tak... na úrad práce zájsť. A za to treba ukázať naozaj na konkrétnych vinníkov. Školstvo má dostatok oprávnených hladných krkov, do ktorých by malo znášať kvalitnú finančnú poživeň. Ibaže vyhadzuje peniaze do kanálov, len aby sa nejaký zakladateľ súkromnej vysokej školy v podstate – nič iné, ako nabalil. A ak sa pozrieme na výsledky vedeckých prác takýchto škôl, ak zalistujeme v medzinárodných zborníkoch a odbornej tlači, zrazu nič, žiadne citácie, žiadne odvolávky na významných vedeckých pracovníkov týchto škôl. Ak demonštrujú učitelia za lepšie finančné, ale aj morálne ohodnotenie, sú v plnom práve. Mali by však sami začať poukazovať na čierne diery v školstve, v ktorých miznú státisíce.