Firmy si pochvaľujú, na Slovensku rastie produktivita práce...
Ivan BROŽÍK
Podľa oficiálnych prameňov urobí dnes jeden zamestnanec toľko práce, na koľko bolo treba ešte pred niekoľkými rokmi troch. Vraj – v slovenských podnikoch stúpa efektivita práce takým tempom, že číselné vyjadrenia o tom ukazovateli sú historicky najvyššie.
„Absolútna hodnota tovaru je sama osebe ľahostajná pre podnikateľa, ktorý ho vyrába. Podnikateľa zaujíma len nadhodnota, ktorá väzí v tovare a dá sa pri predaji realizovať.“ Ak sa niekomu zdá citát dobovo aktuálny a nevie ho prisúdiť konkrétnemu autorovi, nech si vymení označenie podnikateľ za pojem kapitalista. A dostane sa razom do devätnásteho storočia. Autorom myšlienky je totiž Karol Marx.
■ ZVRÁTENÁ LOGIKA
Predstaviteľ dobšinského Kovostroja sa chváli médiám, že „opatrenia na zvýšenie efektivity sme v podstate začali zavádzať pred dvoma- troma rokmi“. Chváli sa tým, že nárast efektivity dosiahli a že je to hospodársky úspech. Koľko zamestnancov Kovostroja však skončilo v sociálnej sieti, na štátnych dávkach, a teda priamo závislých od štátneho rozpočtu, to už nepovedal. Treba sa povypytovať v uliciach Dobšinej...
Podľa vždy a stále správne zorientovaných „analytikov“ – akejsi imaginárnej skupiny tvorcov tých najsprávnejších teórií – „priemysel nemôže na cenové tlaky reagovať inak ako zvyšovaním práce“. Odhliadnuc od logického nezmyslu v citovanej vete, na základe tohto tvrdenia máme na Slovensku na jednej strane úspešne rastúci priemysel s rekordnou efektivitou práce, na druhej strane rastúcu armádu nezamestnaných, ktorých osud leží na bedrách štátu. Iste, môže to znieť ako „marxizmus“, kým si neuvedomíme, že ten priemysel je privátny a jeho zisky zo zvyšovania efektivity práce sú tiež súkromné a zväčša smerujú do zahraničia. Lenže štát s jeho sociálnou sieťou je náš, tvoríme ho našimi odvodmi.
■ VEĽAVRAVNÁ ŠTATISTIKA
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky „kým v júni 2007 dokázal jeden zamestnanec vyprodukovať tržby na úrovni 9,5 tisíca eur, tento rok boli o tretinu vyššie“. Takže zamestnanci na Slovensku dopomohli firmám k podstatne vyššiemu zisku. Tak to znie po slovensky. Odrazilo sa to aj na ich mzdách a odmenách? Kto takto zarába na kríze, v ktorej sme sa ocitli? A kto na nej prerába, keď stagnáciu miezd sprevádzajú práve argumenty o recesii – a rastúcich odvodov a iných ekonomických záťaží zo strany štátu pribúda?
Ocitáme sa na rázcestí. Dokedy je ekonomicky únosné poskytovať štátne stimuly súkromným podnikateľským subjektom, ktoré si za ne do zahraničia lifrujú čistý zisk? Kedy príde čas povedať dosť a jasne určiť, kde je ešte únosná miera vykorisťovania (zatiaľ ešte) pracujúcich? Neverme kampani o tom, že novela Zákonníka práce „zhorší podnikateľské prostredie“. Sú to iba floskuly nadháňačov podnikateľskej zlodejčiny.