SLOVO O SLOVENSKU
Ján ČOMAJ
Tieto noviny vyšli 27. 4. 2013 – presne stotridsať rokov minulo, čo uhorský snem v roku 1883 prijal zákon o úžere. Neprimerane veľkým úrokom sa venovala jurisdikcia monarchie už dávno, posledne v roku 1877, keď štát povolil úrok osem percent ročne, teraz bol však prísne normatívny, s vyvodzovaním dôsledkov za porušenie – vysoké peňažné tresty a rok väzenia – a zákon musel obecný hlásnik každý rok prečítať pred celou dedinou v jazyku, ktorým sa v obci prevažne hovorilo.
Iniciovali ho roľníci, lebo úžera najviac postihovala ich – po neúrodnom roku museli kupovať osivo a sadivo na nehorázne, až tridsaťpercentné úroky. Podobne to bolo v krčmách s tým, že keď gazda nemal na pálenku a borg rástol, vzal si krčmár za asistencie drábov poslednú kravičku živiacu sedliakove deti. Dnes je miera úrokov v nebankových „požičovniach“ šesťdesiat až sedemdesiat percent ročne!
Za dvadsať rokov našej samostatnosti sa urobilo pár zákonných úprav, aby sa úžera obmedzila, žiaľ, opatrenia úžerníkov sú dôvtipnejšie a okamžité – na biednom stave sa máločo zmenilo. Na prelome tisícročí bolo na Slovensku asi päťdesiat nebankových domov, asi tridsať z nich zbankrotovalo, majitelia sú možno vo väzení, ale ich majetok je v podstate nedotknutý, poprepisovaný na mená ich potomkov a frajeriek. Keď sa úžerníci dostali do konkurzu, našlo sa po nich priemerne päť percent imania, ktorým sa dala zmierniť strata klientov . V prípade Horizontu práve dostávajú za stotisíc korún vkladu deväťdesiatpäť eur, ak všetko zdokumentovali a ohlásili na polícii. Pyramídy sú však už nemoderné, zarába sa na požičiavaní – bežný je úrok štyri až päť percent mesačne, čo je šesťdesiat až sedemdesiat percent ročne! Kto nemá na splácanie, príde o strechu. Výber „bánk“ je veľký – svedectvo, že sa im darí.
Stotridsať rokov po tom, čo uhorský parlament prijal zákon o úžere.