SLOVO O SLOVENSKU
Maroš M. BANČEJ
Písal sa rok 1980, začiatok skúšobného obdobia a my ako študenti vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave sme sa v jeden víkend rozhodli, že si prevetráme skriptami unavené hlavy vychádzkou niekam do májovej prírody. Žreb padol na hrad Devín. Keď sme predpoludním stáli na parkovisku pod majestátnym hradným bralom, boli sme jednoducho očarení tým zvláštnym kúzlom miesta, ktoré bolo po stáročia kamenným svedkom míľnikov našej histórie. Na druhej strane sme však boli aj trochu neistí z plotov, na ktorých sa ježil ostnatý drôt, zo strážnych veží a všadeprítomných tabuliek oznamujúcich zákaz vstupu do pohraničného pásma. Hrad bol pre verejnosť uzavretý, no študentská duša sa nedá len tak ľahko odradiť. Našli sme si nenápadné miestečko, kade sa dalo prešmyknúť, a o chvíľu sme už stáli na najvyššom bode hradného kopca.
„Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí...,“ začal som recitovať z podmaňujúcej básne Mor ho! na pobavenie priateľov. Chvíľu sme sa ešte kochali výhľadom na sútok Dunaja s Moravou a na vtedy nedostupné Rakúsko. Keď sme sa po chvíli ocitli zasa na parkovisku pod hradom, zatkli nás pohraničníci. Muži v charakteristických uniformách so zelenými brigadírkami moju gestikuláciu pri recitácii slávnej básne Sama Chalupku označili ako signalizáciu do imperialistickej cudziny a dalo mi veľa roboty vysvetliť im, kto to Chalupka bol a prečo som recitoval jeho báseň...
Táto tragikomická situácia mi prišla na um, keď som stál na nádvorí Devínskeho hradu 27. apríla tohto roku pri vrcholiacich oslavách druhej Národnej púte na Devín. Okolo mňa prúdili stovky ľudí, ktorí majú úprimný vzťah k našej histórii, viali slovenské i matičné zástavy a na parkovisku pod hradom vyhrávali a vyspevovali skupinky návštevníkov z celého Slovenska rezké ľudové nôty. Ostnatý drôt a strážne veže sú minulosťou, ktorú pripomína iba Pamätník slobody so symbolickými dierami po strelách. Národná púť na Devín je zasa prítomnosťou, ktorá dáva nádejný signál, že to s naším vlastenectvom nie je až také zlé.