SLOVO O SLOVENSKU
Július FILO, emeritný biskup
Slovensko sa potrebuje na Veľkú noc spojiť s Jeruzalemom.
Vlastne na to stačí otvoriť Bibliu. Stačí si vypočuť svedkov, ktorí spoznali zázrak Veľkej noci. Idú nám v ústrety. Najnežnejšie na mňa pôsobí stretnutie s Máriou Magdalénou. Stála von pri hrobe a plakala. Žialila nad láskou toho, ktorý už nie je v dosahu jej rúk.
Anjeli v hrobe sa jej pýtajú: Žena, čo plačeš? Chceli to počuť priamo od nej. Vzali mi Pána a neviem, kam ho položili. A vtedy ho stretá. Nebol to záhradník. Keď povedal: Mária, vedela, že je to ten, čo ju naučil spoznať pravú lásku a priniesol do jej života pokoj. Na Veľkú noc sme s Máriou pochopili niečo, čo ľudia dovtedy netušili. Smrť nemá posledné slovo! Hrob nedokázal uväzniť Ježiša a jeho lásku, jeho dokonalú súcitnú spravodlivosť a pravdu. Je vzkriesený! Žije!
Áno, Slovensko sa počas týchto sviatkov určite potrebuje spojiť s Jeruzalemom. V srdci Starého mesta v Jeruzaleme sa nachádza Bazilika Svätého hrobu a vzkriesenia. Už v sobotu od rána sa tento chrám preplnil ľuďmi. Lebo už okolo 13. hodiny v sobotu sa pre gréckych pravoslávnych kresťanov a arménskych kresťanov stane niečo vzácne. „Z neba padne svätý oheň!“
Ukrižovaný premohol smrť! Vzrušenie spievajúceho davu prechádza do mĺkvej koncentrácie, keď grécky patriarcha a arménsky biskup vynášajú cez úzky otvor z Kristovho hrobu plamienok. Plameň sa rýchlosťou vetra šíri do sveta cez množstvo sviečok, ktoré majú ľudia v rukách v celom chráme.
Slovensko sa počas týchto sviatkov potrebuje spojiť s kresťanmi sveta a osláviť Vzkrieseného! Aby sme prijali svetlo jeho pravdy. Oheň, ktorý zapaľuje nádej a odvahu aj v časoch hospodárskych a morálnych kríz. Aby sme sa znovu naučili dôverovať a nezištne rozdávať milosť tým, ktorých nemá kto pohladiť a podoprieť.