Pred dvoma týždňami sa slovenský divák chtiac-nechtiac stal priamym svedkom pompéznych osláv pri príležitosti 60. výročia vládnutia britskej kráľovnej Alžbety II. Napriek skutočnosti, že kráľovstvá, kniežactvá a iné formy monarchií či vládnucich dynastií sú z hľadiska moderného usporiadania spoločnosti prežitkom a akousi pozlátkou, britská kráľovná si zaslúži obdiv, uznanie a v čase hospodárskej krízy dokonca aj predražené oslavy.
O tom niet pochýb. Pre britské kráľovstvo určite počas svojho vládnutia urobila nespočetne veľa správnych rozhodnutí. Svoju krajinu reprezentovala vždy hrdo – čím si zaslúžila všeobecnú podporu jej „poddaných“.
Ako sa však jej výročie dotýka jednoduchého Slováka? Nijako! Preto je namieste otázka, prečo Slovenská televízia – teda pardon: Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) – 4. júna svojmu divákovi pripravila niekoľkohodinový priamy prenos z koncertu na jej počesť – a to v najdrahšom vysielacom čase, tzv. prime time? Kvalita vysielania verejnoprávnej televízie zaznamenáva v poslednom období výrazný pokles a zlyhanie plnenia si verejnoprávnych a zákonných povinností televíznej časti štátneho mediálneho komplexu, nehovoriac o realizácii pôvodnej tvorby v akejkoľvek forme.
Televízia dáva priestor cudzím a na svojich zabúda. Keď Matica slovenská organizovala koncom apríla Národnú púť na Devín, Zemkovej RTVS neprejavila záujem prenášať priamy prenos z púte. Vysielala len bohoslužbu z devínskeho kostola. Pripomienka týchto historických udalostí príchodu Cyrila a Metoda pod Tatry a výstupu štúrovcov na Devín sa bytostne dotýkajú každého Slováka. Boli krokmi k budovaniu a vzniku slovenskej štátnosti. Čo však čakať od televízie, keď „odnárodnené“ postoje jej vrcholných predstaviteľov sú zrejmé. Preto ani po mesiacoch nereagovali na ponuku Matice slovenskej na spoluprácu a vlastnú reláciu. Slovenská televízia sa stáva reprízovým a športovým kanálom. Priame prenosy zo športu sú určite prínosom – ale aby v nedeľu 10. júna bol v prime time na Jednotke futbal a na Dvojke formula, dokazuje úpadok tejto inštitúcie.
Maroš SMOLEC
šéfredaktor