VŠIMLI SME SI
(hab)
Domy sú ako lode. Stavby, ktoré plávajú časom. Na potulkách starou Bratislavou nemôžete obísť impozantnú budovu na Bezručovej ulici číslo 3 a 5. Hneď oproti modrému kostolíku chátra roky priamo v centre. Na budúci rok oslávi 75. narodeniny. Nevyužitá, spustnutá, nepotrebná?
A spolu s touto loďou odchádzajú aj spomienky na nemocnicu priamo v srdci hlavného mesta. Bola korábom zdravia. Vyše štyridsať rokov v nej pracovala MUDr. Magdaléna Kuchárová, ktorá má už 87 rokov, ale dobre si pamätá, ako túto loď z tehál v roku 1938 stavali vtedy ešte na Ranaysovej ulici. A hoci sa nikam nepohla, onedlho už zakotvila na Bezručovej ulici. Potrápila stavbárov, keďže pri výkope základov sa objavila voda. Dlho a prácne ju museli prečerpávať, aby stavba mohla pokračovať. Na čísle 3 bol v nemocnici na Bezručovej prvý paternoster v Bratislave. Na čísle 5 bola tzv. „krankasa“, tak všetci Bratislavčania podľa MUDr. Kuchárovej volali tu sídliace zdravotné stredisko. Dnes pripomína vrak... Stroskotané zdravotníctvo.
„Je mi veľmi ľúto, že táto budova je dlhodobo zatvorená a neslúži pacientom.“ Kedysi – podľa spomienok doktorky Kuchárovej – sem na „Bezručku“ chodili z celého Slovenska pacienti na posudkové oddelenie, kde sa rozhodovalo o odškodňovaní úrazov. Pani Magdaléna sem nastúpila do prvého zamestnania k legendárnemu lekárovi MUDr. Ivanovi Chodákovi, ktorý bol známy futbalista ŠK Bratislava. A zostala Bezručovej verná celý život.
Nuž nielen MUDr. Magdaléna Kuchárová smúti nad čudným osudom tejto impozantnej stavby. Kedysi na ňu hľadeli Slováci s nádejou, že tu nájdu útechu pred svojimi bolesťami. Dnes na ňu hľadia už len začudovaní turisti, čo je to za chátrajúcu stavbu. A miestnym je ľúto.