POZNÁMKA

Hanba primátora Slafkovského

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Keď primátor Liptovského Mikuláša odmietol účasť ruskej delegácie na pietnom akte pre osloboditeľov nielen mesta, ale aj celého Liptova, médiá akosi nehovorili o jeho extrémizme. Alexander Slafkovský z SDKÚ je iste demokrat, len jeho konanie je také extrémne, až to vyráža dych! Ľudia, ktorí na Liptove v bojoch druhej svetovej vojny zahynuli, aby oslobodili aj jeho krásne mesto, isto neriešili, či sa narodí nejaký primátor, ktorý bude „brániť Krym“. Neviem, kde sa primátor Slafkovský narodil, len viem, že urobil takú hanbu, akú tu neurobil ešte asi nikto. Zakázal prístup ruskej delegácii na pietnu akciu pri príležitosti oslobodzovania mesta Liptovský Mikuláš a jeho okolia.

SPOZA OPONY

Prečo hold mŕtvym je cnosť živých

Dušan D. KERNÝ

 Je pozoruhodné, ako si spory, neraz politické spory, ktoré sú vlastne reklamou, odnášajú bezbranní mŕtvi či ich pamätníky, tabule. Do dejín politických škandálov sa nepochybne zaradí vášnivý spor politikov, historikov, pseudohistorikov a publicistov okolo nápisu na podstavci sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Dá sa povedať takmer s istotou, že už nikdy sa toto miesto nestane miestom celonárodnej púte, ale národnej nepochybne. Odporcovia kráľa vypadli z vrcholných ústavných funkcií a ničomu sa nenaučili a na nič ani nezabudli.

O ČOM JE REČ

S vychladnutou hlavou                                                     

Drahoslav MACHALA

Pokúsim sa s chladnou hlavou napísať poznámky o tom, čo sa stalo. Na Slovensku v prezidentských voľbách nevyhral Nepopísaný list, ale Majdan. Teda súručenstvo tých, ktorí potrebujú podporný výťah k aspoň čiastočnej účasti na moci. Výťahom sa stal tzv. občiansky kandidát, muž tretieho sektora. Zákerných zahraničných ostreľovačov zo zálohy predstavovali v tomto súboji jednostranné protislovenské žoldnierske médiá a Lo(MIKA)rova RTVS. Zvolili sme čokoládového magnáta Petra Porošenka, chýba už iba Arzén a Vitalij. Americký futurológ a sociológ Alvin Töffler, autor knihy Šok z budúcnosti, predpovedal, že v postindustriálnej spoločnosti budú hrať dôležitú úlohu záujmové menšiny. Tie sa vedia prostredníctvom sociálnych sietí rýchlo zmobilizovať proti počítačovo ťažkopádnym voličom tradičných strán. Preto rozhodujú výsledky volieb aj farebných revolúcií. Záujmové menšiny na Slovensku predstavovali nahnevaní malí a strední podnikatelia, urazení učitelia, rezignovaní tvorcovia z kultúry, národne orientovaní voliči, ktorých víťazná strana obchádzala ako čert kríž. Ak k tomu pridáme poslušných maďarských voličov – výsledok máme na svete. U mňa ide len o parafrázovanie legendárneho výroku Jiřího Kodeta: „Kde udělali soudruzi z NDR chybu?“

POZNÁMKA

Kultúrna pamäť či amnézia

 Maroš M. BANČEJ

„Slováci sú národ kultúrny. Jeden z najkultúrnejších v Československu...“ – táto replika spred vyše tridsiatich rokov odznela v programe humoristickej dvojice Julo Satinský a Milan Lasica a vyvolávala salvy smiechu. Mnoho smejúcich sa divákov však určite pocítilo ľahké rozpaky. Humoristi totiž s iróniou sebe vlastnou narážali na rozšírenú vlastnosť Slovákov. Tou je občas až masochistické podceňovanie vlastnej kultúry a nekritické adorovanie tej u susedov. V istých kruhoch je to doslova povinný cvik a nie je náhoda, že ich príslušníci sa hlásia k svetoobčianstvu, európanstvu, prípadne nostalgicky hovoria, že sú „čechoslováci“. Je to nepochopiteľné, keďže iba kultúrne sebavedomý jedinec so vzťahom k vlastným národným dejinám, ku kultúre a k tradíciám je rešpektovaným partnerom pri stretnutí sa s inou kultúrou. Zažil som to niekoľkokrát pri cestách po blízkom i vzdialenejšom zahraničí. Napríklad na besede v Budapešti boli moji spoločníci dosť prekvapení, keď som im v neformálnej debate porozprával o tom, že na svete  prvé použitie čierneho pušného prachu v baníctve sa udialo v Banskej Štiavnici v roku 1627, rovnako ako prvé použitie predchodcu parného stroja na čerpanie vody z baní. Z tých baní, ktoré až do objavenia Ameriky boli najdôležitejším producentom drahých a farebných kovov pre celý vtedajší svet. Podobne boli prekvapení moji spolubesedníci v Benátkach, keď som im prezradil, že ich malebné mesto je z veľkej časti postavené na pilótach z dubov exportovaných zo stredného Slovenska.

O ČOM JE REČ

Štyri prenikavé úspechy Matice

 Drahoslav MACHALA                                

Človek sa môže v živote aj mýliť; ako napísal Milan Rúfus: „Má omyl v sebe väčšej ceny než pravda za groš kúpená.“ Moje hodnotenia Matice slovenskej môžu byť zavše subjektívnejšie. V marci sa nám  bez pochybností podarilo pripraviť štyri významné podujatia.

Určite to bola pripomienka sedemdesiateho piateho výročia prvej Slovenskej republiky, ktorá vznikla parlamentnou cestou. Matica k tejto udalosti vydala vyvážené vyhlásenie. Druhým podujatím bola Slávnosť kráľa Svätopluka a pripomienka tisícstodvadsiateho výročia smrti tohto kráľa (11. marca 894). Slávnosť sa uskutočnila na nádvorí Bratislavského hradu 19. marca 2014 krátko po poludní. Vážim si neuveriteľnú organizačnú silu desiatok nadšencov, lebo matičné spolkové hnutie žije najmä z nadšenia, čo závistliví traviči studní, ktorí nič podobné nevedia dať dohromady, závistlivo nikdy nepochopia. Za to patrí vďaka riaditeľke Domu Matice slovenskej v Bratislave Daniele Suchej a všetkým ľuďom z martinskej Matice na čele s pani riaditeľkou Elenou Dancziovou. Jej technici robili na nádvorí Bratislavského hradu počas meniaceho sa počasia hotové zázraky... Prišli autobusy z Nitry, z Dolného Ohája, žiaci a študenti z MŠ a ZŠ Základnej školy kráľa Svätopluka zo Šintavy. V krátkom príhovore zámer pomenovať školu po kráľovi Svätoplukovi objasnil riaditeľ školy PhDr. Martin Bodis, PhD. Keď bude mať Slovensko osvietených učiteľov a riaditeľov, budú jeho žiaci s materským mliekom piť aj nové slovenské sebavedomie a vedieť o slovenskej histórii tú pravdu, ktorú sa usilujú zahmlievať podkupní historici. Moderovanie Jozefa Šimonoviča, recitácia dvoch veľkých umelkýň Evy Kristinovej a Idy Rapaičovej, ktoré nám priblížili myšlienky z eposov Hollého a Ivana Kraska, dodali stretnutiu slávnostnosť. Počuli sme fundovaný a dôstojný príhovor historika PhDr. Antona Hrnka o kráľovi Svätoplukovi a rozvíjaní štátotvornej svätoplukovskej tradície.

SPOZA OPONY

Prečo treba ísť onedlho eurovoliť

Dušan D. KERNÝ

Európa geografická a Európa kultúrna sa presne neprekrývajú. Objav je to, že geografická Európa sa nemusí zhodovať s kultúrnou práve v Bruseli. Tam podpísali dohodu s dočasnou ukrajinskou vládou a europrezident van Rompuy povedal, že týmto pristupuje dočasná ukrajinská vláda k európskym hodnotám.  

Potešilo ma to. Jedným  zo silných mužov vlády je muž známy tým, ako si od neho nechala eurokomisárka Ashtonová bozkávať ruku. Šéfuje strane Svoboda. Táto strana nominovala do dočasnej ukrajinskej vlády šesť kľúčových ministrov, vrátane ministra obrany a bezpečnosti štátu a generálneho prokurátora a podpredsedu vlády.  Nie je to teda malá strana. V posledných parlamentných voľbách získala síce „len“ 10,5 percenta hlasov, „iba“ dva milióny voličov a tridsaťsedem poslancov,  ale z tých voličov, pravdupovediac,  je iba jeden milión radikálne naladených. Časť z nich na Majdane bojovala za „hodnoty bielej a kresťanskej Európy, samotná Svoboda je iba „ proti kriminálnym aktivitám ukrajinského židovstva“ a za  odstránenie „židovsko-moskovskej  mafie“. Samotný pán predseda o. i. vyhlásil: „Chopte sa zbrane, vyžeňte tú ruskú svoloč, Nemcov a židovskú luzu a inú chamraď.“ Neviem teda, či Svoboda robí všetko preto, aby sa podieľala na európskych hodnotách. A či kvôli tomu urobila viac ako kedykoľvek  ktorákoľvek napríklad slovenská politická strana súčasnosti.  Svoboda neváhala a pozvala si na svoj zjazd v roku 2012 priamo hosťa z Francúzska, priamo Le Pena. A nielen to, obohatila podľa Le Pena program nielen o národné veci, ale aj o sociálne, medzi čo patrí najnovšie aj ľútosť za tým, že Ukrajina nevlastní jadrové zbrane. Preto je teraz rozhodne nielen za vstup do NATO, ale aj za atómové vyzbrojenie Ukrajiny.

POZNÁMKA

Čo vidí a nevidí kreatívna štatistika

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Podľa nedávnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) približne jedna desatina najbohatších slovenských domácností vlastní necelú tretinu celkového bohatstva v rámci tohto štátu. Lenže pri porovnaní so zvyškom štátov eurozóny sa ukazuje, že vo väčšine z nich najbohatší vlastnia až viac než polovicu všetkého majetku. Slovensko je vraj najrovnostárskejším štátom v rámci celej eurozóny. To by malo znamenať, že u nás sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými najmenšie v rámci všetkých porovnávaných štátov. Lenže ekonómovia na Slovensku to vôbec tak pozitívne nevidia, lebo ich vlastné údaje naznačujú niečo iné.