Nezhody na slovenskej politickej scéne sa prejavili aj v postoji strán k tzv. Pandemickej dohode. Prezident áno, premiér nie, Smer-SSD nie, Hlas áno, opozícia áno. Dôvody, prečo áno a prečo nie boli hmlisté, viac politické ako odborné. Brownstonský inštitút, medzinárodná nezisková organizácia, sa dohode venoval podrobnejšie. Inštitút vyhodnotil záverečný text Pandemickej dohody, ktorú na sedemdesiatom ôsmom Svetovom zdravotníckom zhromaždení WHO schválili. Za hlasovalo stodvadsaťštyri štátov, Slovensko, Poľsko, Rusko a ďalších deväť štátov sa zdržalo. Spojené štáty a Argentína už skôr z rokovaní odstúpili. Slová niektorých poslancov v médiách o izolovanosti Slovenska sú teda zjavne mylné.
Na predošlom zhromaždení sa Slovensko ako jediný členský štát dištancovalo od návrhu článkov Medzinárodných zdravotných predpisov. Príprava Pandemickej dohody trvala viac rokov, keďže členské štáty mali výhrady k častiam o duševnom vlastníctve, transfere technológií, prístupe k „zdravotníckym produktom súvisiacich s pandémiou“ a k iniciatíve Jedno zdravie. Časť o prístupe k zdravotníckym produktom, súvisiacich s pandémiou, je pre Slovensko zaujímavá z pohľadu na proces dohodovania záhadnej zmluvy medzi Európskou komisiou a firmou Pfizer.
Inštitút našiel v návrhu Pandemickej dohody niekoľko zaujímavých pasáží, ktoré zverejnil portál ZeroHedge. Napríklad Pandemická dohoda predpokladá, že „vybraní výrobcovia“ (nevedno ako a kým určení) poskytnú WHO dvadsať percent svojej farmaceutickej produkcie súvisiacej s pandémiou, z toho polovicu ako dar a polovicu za „dostupné ceny“. Čo sú „dostupné ceny“ a ako a kým budú určené, sa takisto nedefinuje. Následne sa predpokladá, že WHO bude tieto zdroje distribuovať. Má byť zriadený „Koordinačný finančný mechanizmus“ CFM na podporu implementácie Pandemickej dohody a Medzinárodných zdravotných predpisov.
V rámci CFM by mali byť poskytované finančné prostriedky rozvojovým krajinám v prípade pandémie. Podľa Pandemickej dohody generálny riaditeľ WHO je oprávnený vyhlasovať „pandemický stav núdze“. Ten predstavuje najvyšší stupeň ohrozenia svetového zdravia. Posledne bol vyhlásený na epidémiu opičích kiahní v Afrike. Odborníci sa stále nevedia dohodnúť, či táto epidémia zodpovedá definícii pandemického stavu núdze.
Pandemická dohoda vytvára priestor na globálne politické akcie, na čo vytvára množstvo nových inštitúcií a finančných mechanizmov. Tu si treba pripomenúť premiérove slová o suverénnej slovenskej politike. V dohode sa vlády zaväzujú „zachovať alebo zvýšiť“ financovanie prevencie, pripravenosti a reakcie na pandémiu a podporovať mechanizmy na ich vykonávanie. Požadované finančné prostriedky predstavujú 31,1 miliardy dolárov ročne (pre porovnanie, približne osemnásobok celosvetových výdavkov na maláriu), z čoho na 26,4 miliardy dolárov by sa poskladali krajiny s nízkymi a so strednými príjmami. Ďalších 10,5 miliardy dolárov by sa vytvorilo v rámci novej rozvojovej pomoci. Výhrady opozičných poslancov a časti koalície tak vyznievajú, ako keby neboli o podstatných častiach dohody úplne informovaní.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
