Pred stopiatimi rokmi 4. júna 1920 novovytvorené štáty v rámci bývalého Uhorska svojím podpisom uznali prostredníctvom Trianonskej mierovej zmluvy nové medzinárodné hranice v strednej Európe. Maďarsko ako porazený štát prvej svetovej vojny oficiálne akceptoval, že veľká časť takzvaného maďarského územia bude súčasťou iných štátnych celkov. Okrem Rumunska, Juhoslávie si na bývalé uhorské územie nárokovalo aj novovzniknuté Česko-Slovensko. Táto zmluva tak po prvýkrát v moderných dejinách pevne vytýčila štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Aj keď z historického hľadiska môžeme povedať, že hranica Nitrianskeho kniežatstva, respektíve Horného Uhorska, so zvyškom Uhorska viedla takmer tisíc rokov cez rieku Dunaj a pohorie Matra, jej oficiálne vytýčenie nastalo až v roku 1920.
Ako sa však s týmto medzinárodným právnym aktom vyrovnal maďarský sused? Kým Slováci, Rumuni, Srbi a Chorváti ho považujú ako niečo prirodzené a logické ‒ Maďari pod vplyvom systematickej propagandy ako čierny deň maďarských dejín. Územia, ktoré muselo Maďarsko podstúpiť rodiacemu sa Česko-Slovensku, Rumunsku a Juhoslávii, neboli, až na malé výnimky, obývané väčšinovým maďarským obyvateľstvom. Práve naopak. Pred vznikom Uhorska boli pod správou nemaďarských národov.
Ak teda maďarskí politickí a spoločenskí predstavitelia tvrdia, že pod medzinárodným diktátom stratili svoje územia, deklarujú tým svoje nadradené postavenie voči ostatným nemaďarským národnom bývalého Uhorska. Inak povedané Maďarsko tieto národy akoby dodnes neoficiálne považovalo za súčasť veľkého maďarského národa bez nároku na svoj jazyk, územie a štát.
Akokoľvek znie tento fakt najmä pre nás Slovákov tragicky, má aj svoju humornú stránku. Ak si zoberieme genetický výskum z územia dnešného Maďarska, zistíme, že iba päť percent súčasnej maďarskej populácie zdedilo gény po svojich staromaďarských predkoch. Zvyšných deväťdesiatpäť percent súčasných obyvateľov Maďarska má buď slovenský, srbský, chorvátsky, nemecký, alebo rumunský pôvod.
Systematická maďarizačná politika najmä v 19. storočí urobila z týchto nemaďarských obyvateľov súčasného Maďarska roduverných Maďarov. Pokiaľ by sme si dali námahu a preštudovali rodokmene mnohých maďarských politikov, cirkevných predstaviteľov a predstaviteľov akademického a spoločenskéhoživota, zistili by sme mená ich nemaďarských predkov. Nič to však nemení na veci, že Maďari v Maďarsku a okolitých štátoch sa dodnes nevyrovnali s následkami Trianonskej zmluvy. My ako Slováci musíme dať našim južným susedom jasne najavo, že naše južné hranice sú trvalé a nemenné. Iba tak sa dokážeme ako štát efektívne brániť proti akémukoľvek šovinizmu, revizionizmu a iredentizmu prichádzajúcemu z druhej strany Dunaja.
Text: Juraj DOMIN – Foto: Internet
