POZNÁMKA
Štát nechceli, ale po funkciách prahnú
Eva ZELENAYOVÁ
Z Kresťansko-demokratického hnutia – jediného politického subjektu, ktorého poslanci hlasovali proti zvrchovanosti Slovenskej republiky –, povstali (zatiaľ) až traja prezidentskí kandidáti. Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Radoslav Procházka. Hoci kresťanská strana mala na Slovensku ideálne podmienky pre svoj vznik, už na samom začiatku sklamala. Viacerí politickí väzni bývalého režimu odchádzali z prvého snemu KDH silne rozčarovaní. Naivne predpokladali, že toto hnutie sa bude uberať cestou k samostatnosti Slovenska, čo už po prvom sneme bolo vylúčené. Možno iba špekulovať, čo predurčilo tejto strane politiku lavírovania, spájania sa s ideologickými oponentmi práve v čase, keď sa kládli základy štátu.
Slovenská politická scéna neodzrkadľuje názorové členenie občanov Slovenskej republiky, skôr jej virtuálnu podobu. Politický systém je nepružný, dalo by sa povedať, že klientelistický, ba až korupčný. Tie isté persóny zostávajú na zvoliteľných miestach politických subjektov, aj keď dávno „prerespirovali“. Neprinášajú nič nové občanom, a to nové, o ktoré sa postarali liberáli, je skôr pohromou než požehnaním. Akoby politikom chýbalo ukotvenie v národe. Akoby stratili pamäť národa. Alebo ju nikdy nemali?
Liberál Richard Sulík prakticky dokázal, že nemá ani poňatia o národe, o ktorom rozhodoval v jednej z najvyšších ústavných funkcií. Jeho vyjadrenia o štátnom sviatku na deň sv. Cyrila a Metoda nielenže prezrádzajú, aké má obrovské medzery vo vzdelaní, ale i jeho problematický vzťah k civilizačným hodnotám. Verejne podporované aktivity homosexuálov, vzťah k drogám, ignorantský prístup k dejinám Slovákov by ho mali v slušnej spoločnosti skôr diskvalifikovať na verejné funkcie než katapultovať do politiky.
Rozmach aktivistov za rodovú rovnosť prinútil aj Konferenciu biskupov Slovenska vydať vyhlásenie k ideológii rodovej rovnosti. Uvádza sa v ňom: „Ideológiou hedonizmu a materializmu sa človek dostáva do nejasnej situácie ohľadom vlastnej totožnosti a stráca schopnosť pochopiť, kým v skutočnosti je.“ A to je zrejme cieľ alternatívnej kultúry, ktorá upiera človeku to, čo je na ňom najcennejšie – slobodnú vôľu. Lebo ak človek dobrovoľne prijme úlohu strojcu vlastnej záhuby, dá sa ešte hovoriť o slobodnom človeku?
Štát nechceli, ale funkcie v ňom hej, reagoval kardinál Korec pri spomienke na tohtoročné stretnutie s Františkom Mikloškom, ktorý v súčasnosti pomáha Čarnogurskému v prezidentskej kampani. Dá sa iba uvažovať nad tým, čo prinútilo Mikloška prísť za kardinálom Korcom a vyznať sa mu, že chce vycúvať z kauzy Bezák, keď vzápätí podporoval jeho rebéliu. Mnohí kresťania na Slovensku sú zmätení politikou KDH, ktoré deklaruje vyznávanie kresťanských hodnôt, ale ich praktická politika nemá s kresťanstvom nič spoločné. Môže z takého prostredia vzísť slušný prezident? Napokon ďalší prezidentský kandidát z KDH Pavol Hrušovský, ktorý verejne vyhlásil, že Slováci nemajú dejiny..., a mladý Procházka s jeho nenásytnou túžbou po kariére by mali byť dostatočným mementom aj pre profesionálne manipulovaného slovenského voliča.