Sto miliónov dolárov za deväť vajíčok


ruské vajcePrirovnávajú navrátenie Fabergého klenotov k vyhranej vojne

Dušan D. KERNÝ

Vo Veľkonočnú nedeľu pätnásteho apríla sa ozve v moskovskom Chráme spasiteľa z úst patriarchu Kyrila zvolanie: Christos voskrese! Z tisícov hrdiel zaznie opakovane odpoveď: Vo istinu voskrese! Takto to bude vo všetkých pravoslávnych chrámoch v Rusku a za jeho hranicami. Takto sa budú zdraviť ľudia pri stretnutí, tieto slová zaznejú pri telefonických rozhovoroch.

Hoci pôst dodržujú iba mizivé dve percentá ruských veriacich, symbolika Veľkej noci prehovorí ku obrovskému množstvu aj inak vo viere vlažného obyvateľstva. Moderná doba samozrejme ovládla aj ruské supermarkety. Ale predsa len, práve tak ako to u nás vidíme najmä na východnom Slovensku, kde je silná a zachovaná tradícia gréckokatolíkov, tisíce a tisíce ľudí sa zhromažďujú pred chrámami. Dlhé rady ruských veriacich sa tiahnu, aby im kňaz posvätil jedlá, predovšetkým typický kulič, paschu a vajíčka.

POSVÄTENÝ CHLIEB

Supermarkety, aby vyhoveli návštevníkom, majú osobitné oznamy, ktorý báťuška posvätil kulič – bábovkový chlieb, ktorý je u nich v predaji. Nesvätený sa neráta. Samozrejme, tento zvyk je najsilnejší priamo v kláštoroch – tu sa predáva kláštorný chlieb. Kláštorný kulič, upečený priamo na posvätných miestach, sa ráta najväčšmi. Sila tradície je taká mocná, že aj v priestranstve dvora pred katolíckym chrámom – katedrálou v Moskve, ktorú sa podarilo obnoviť a oživiť po desaťročiach, čo tu bola fabrika vlastne len nedávno, sa predáva chlieb, kostolný chlieb a pečivo. Teda od ľudí z chrámu pečený...

PASCHA A NAŠINEC

ruské vajceNa našinca veľkonočná tradícia v Rusku aj po rokoch pobytu pôsobí silne. Nielen pre masovosť. Nielen pre to, že sa striehne, v ktorom chráme je na pobožnosti Medvedev a Putin a s kým? Ale najmä pre účasť na pobožnosti a na hromadnom zvolaní – odpovedi kňazovi – Vo istinu voskrese! Kristus naozaj vstal z mŕtvych!

Tisíce stoja v ruskom chráme, ktorý vyrástol z ruín, tisíce hrdiel akoby elektrizuje odpoveď na zvolanie Kyrila, patriarchu moskovskogo i seja Rusi Kristus voskrese! a znovu a znovu odpovedajú Vo istinu voskrese! Naozaj vstal z mŕtvych!

Vzkriesenie! To hlavné nielen v kresťanských náboženstvách, ale aj v ľudskom živote, obnova, nádej, viera v zmysel života. Je to jeden z najkrajších kresťanských rituálov, ktorý možno prežiť o to väčšmi, že sa odohráva napríklad v moskovskom Chráme Krista spasiteľa. Pôsobivý je však aj v inde v Rusku na pamätných miestach. Zúčastňujete sa nielen pobožnosti, ale aj na nezlomnej nádeji, ktorú tento obrad dáva. Pravda o to väčšmi, že je to práve v Rusku, krajine, kde po celé epochy ľudský život znamenal tak málo. Chrám postavený na pamäť, večnuju pamjať tým, ktorí bojovali v skutočnej vlasteneckej vojne v roku 1812, dal Stalin vyhodiť v rámci ateistickej kampane do vzduchu. Zriadili tam kúpalisko. Dnešný chrám je len vlastne nedávno postavená kópia. Je to zároveň príbeh tisícov chrámov po celom dnešnom Rusku, jeden z tých ešte stále málo príbehov, ktorý sa skončil znovu postavením....

SYMBOLY DEJÍN

                Sila Svätej Paschy preniká na niekoľko dní či týždňov do bežného, každodenného života. Ale je aj nedeliteľnou súčasťou neopakovateľnosti ruských dejín. Nikde inde sa v súvislosti so symbolmi Veľkej noci neodohrala taká dráma ako tu. Nikde inde príbeh jedného zo symbolov Veľkej noci – vajíčka – nemožno pochopiť bez toho, aby človek aspoň trochu nevnímal ruské dejiny. Napokon pre našinca je aj ťažko pochopiť, ako sa z frivolnosti nesmierne bohatých ľudí stal vlastenecký symbol.

Na konci devätnásteho storočia sa ruský cár rozhodol, že tradičný veľkonočný, paschalnyj, podarúnok nechá vyhotoviť klenotníkovi. Tradíciu obdarovať sa premenili poslední dvaja ruskí cári na dejiny – matke či žene darúvali vajíčka – klenoty vyhotovené z veľkého množstva drahých kovov a kameňov, ktorými Rusko vždy prekypovalo. A nielen to, klenotník Fabergé si mohol udržať zákazku len vtedy, ak každý rok vymyslel niečo nové. Kto by nepoznal dnešnú obdobu čokoládových vajíčok so skladacou  hračkou alebo postavičkou vo vnútri a to, ako si už celé desaťročia udržali popularitu, ba priam sa stali nevyhnutnosťou. A ruská cárska rodina ich mala každý rok zo zlata a z diamantov. Vnútrajšok skrýval napríklad miniatúrny zlatý koč, presnú zmenšeninu toho kočiara, ktorý v pôvodnej veľkosti stál v cárskej stajni. Landyši – konvalinky – sa menuje iné slávne veľkonočné vajíčko. Je posiate bielymi kvetmi z perál. Má diamantovú korunku a stojí na štyroch zlatých nožičkách s perlami. Podobnými kúzlami, skrytými vo vnútri vajíčok, ohromuje Fabergého Kukučkino vajce či Slepačie vajce.

TISÍCKY REPLÍK

Tisíce a tisíce napodobenín z najrozličnejších materiálov, vrátane drahých kovov a kameňov, môžete dnes nájsť kde kade po Rusku a všade vo svete, kde Rusi žijú. Stala sa z toho obrovská tradícia. Predsa však pôvodné veľkonočné vajíčka – podarúnky cára rodine – sú azda najznámejším symbolom neuveriteľnej klenotníckej schopnosti, keď bolo treba vyhovieť záľubám monarchu vládnuceho osmine zemského povrchu, veľkému ruskému impériu.

Potiaľto by to bol zaujímavý, farbotlačový príbeh. Lenže rodina, ktorá sa z nich tak tešila, radovala – a tak ohromovala svojím rozmarom celé okolie – skončila tragicky, postrieľaná v pivnici domu v sibírskom Jekaterinburgu. Tam ju internovala po boľševickom prevrate, ako sa dnes v Rusku hovorí oficiálne niekdajšej Veľkej októbrovej revolúcii, boľševická moc. Cár, cárovná, ich syn a štyri dcéry zmasakrované, postrieľané boľševikmi uprostred noci. Dodnes je to predmetom neutíchajúceho záujmu historikov a verejnosti. Ruská pravoslávna cirkev kanonizovala ako svätých cára a jeho rodinu a ešte v roku 2000 a na 85. výročie a nad miestom vyvraždenia postavila chrám.

ZO ŽIVÝCH DEJÍN

                Tento príbeh je zo živých ruských dejín – vlastne nikto z Rusov nechce, aby sa dejiny, najmä dejiny revolúcie, opakovali. Preto dokonca aj teraz, počas najväčších, masových demonštrácií predstavitelia opozície neprestávajú zdôrazňovať „ nechceme revolúciu, sme za reformy a rozhodne nie za revolúciu“.

Ako to súvisí s Veľkou nocou? Boľševická moc nielen likvidovala chrámy, ale rozpredávala v tvrdej devízovej núdzi, čo sa len dalo. Až teraz, a aj to nie v úplnosti, sa priznáva rozsah toho všetkého vzácneho, čo z Ruska putovalo za zlomok ceny za hranice. A medzi nimi aj časť veľkonočných vajíčok cárskej rodiny Romanovcov. Deväť z nich, prv ako sa dostali na dražbu v newyorskej Shoteby´s, kúpil ruský miliardár Viktor Vekselberg. Za vyše sto miliónov dolárov. Založil fond Väzba čias a po konzultáciách s ruskou pravoslávnou cirkvou a s jej súhlasom ucelenú kolekciu, ktorá bola na predaj, kúpil. Vlastnila ju americká rodina Forbes, tá rodina, ktorá vydáva známy časopis. Vekselberg sa s ňou dohodol: „Ide najmä o veľkonočné vajíčka, ale zároveň ide o obnovu kultúrnych a historických cenností, o ktoré sme v minulosti prišli. Kultúra a dejiny sú tým základom, z ktorého sa sýti naša duša a naša nádej. Keď sa to všetko naučíme chápať a ceniť si, potom sa iste budeme inak správať voči sebe navzájom, k sebe samému a k našej vlasti,“ zdôvodnil kúpu ruský miliardár. Urobil všetko, aby tým odbil tvrdenia, že sa vykupuje pred vládnucou mocou a pred tým, že napodobňuje iného miliardára, ktorý si kúpil anglický futbalový klub Chelsea.

KLENOTY KREMĽA      

Kto mal možnosť vidieť výstavku veľkonočných vajíčok cárskej rodiny priamo v moskovskom Kremli, nemôže zabudnúť. A nezabudne aj na to, že na senzačnej výstave navrátených cárskych podarúnkov má zásluhu aj dcéra prvého kozmonauta na svete, dcéra Jurija Gagarina, dnes riaditeľka kremeľských múzeí. Doktorka Gagarina, historička umenia, urobila všetko pre to, aby zmobilizovala, koho len mohla, len nech sa cennosti nedostanú na dražbu. Po takmer pol storočí sa vrátili naspäť do Ruska.

Cudzincovi azda všetko napovie emocionálne poďakovanie riaditeľa inej svetovej ruskej ustanovizne – petrohradskej Ermitáže – Piotrovského: „Veľavážený Viktor Felixovič Vekselberg zdvihol Rusko z kolien – navrátenie kolekcie takých symbolických predmetov, ako sú veľkonočné, paschálne, vajíčka zvyšuje prestíž našej vlasti v očiach sveta, ale najmä v našich vlastných očiach väčšmi než čokoľvek iné – je to ako vyhrať vojnu.“



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.