Storočnica, pri ktorej sa treba pristaviť


Slovenský skauting prežil všetky režimy, aby nám pripomínal, čo sú hodnoty

Storočnica, pri ktorej sa treba pristaviť

Ivan BROŽÍK

Šatka svätého Juraja, ktorú mali okolo krku priviazanú viacerí mladí ľudia na Slovensku práve na Juraja, mala byť pre nás všetkých odkazom. Naša spoločnosť, zdá sa, žiaľ, mala však iné témy v popredí záujmu. Veď čo už je to hrdosť na vlasť, národ, hlásenie sa k trvalým tradičným hodnotám, čo už je to verejná manifestácia viery, morálky a vlastenectva?

Náhodou som stretol dvoch mladých ľudí. Vo veku, v ktorom sprejeri devastujú mestá, v ktorom futbaloví fanúšikovia demolujú celé obytné štvrte, v ktorom sa podnapití nadránom potácajú z nekončiacich sa lumpovačiek. Obaja mali na krku šatku vo farbe národnej trikolóry, obaja sa usmievali a obaja súhlasili s rozhovorom. Dáša Cingálková, riaditeľka Ústredia Slovenského skautingu, a Peter Knapík, člen správnej rady Ústredia. „Svätý Juraj nám jasne odkazuje, že sa nemáme báť vzoprieť sa, postaviť sa, keď sme svedkami krivdy. Akejkoľvek krivde na nás sa musíme postaviť na odpor a práve tak – podľa odkazu svätca – musíme stáť vždy na strane slabších,“ vysvetlil symboliku šatky Peter.

■ VÝCHOVA PRÍKLADOM

„Slovenský skauting sa usiluje vlastnými aktivitami a príkladom vychovať u nastupujúcej generácie zmysel pre spravodlivosť, čestnosť, schopnosť pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú, odhodlanie brániť svoju vlasť, strážiť jej prírodné poklady a zveľaďovať prostredie, v ktorom žije,“ stručne sumarizuje Dáša. Toto by vraj malo byť úplne prirodzené v myslení a v konaní mladého občana. Skauti nie sú rebelanti, neorganizujú demonštrácie, ale tam, kde sú, nedarí sa nespravodlivosti. Na školách rázne bojujú proti šikanovaniu slabších žiakov, na verejnosti – povedzme v prípade skládky v Pezinku – dávajú dostatočne výrazne najavo odpor proti svojvôli mocných a neschopnosti úradov.

ŽRIEDLO SKAUTINGU

Chlapci od Bobrej rieky neboli prví. Spisovateľ Jaroslav Foglar, ktorý napísal rovnomennú knižku, sa narodil v roku 1909. Hoci jeho dielo sa stalo ikonou skautov v celom bývalom Československu, možno aj akýmsi programovým dokumentom, skauting ako taký sa na Slovensku inštitucionalizoval už v roku 1913. Nedarilo sa mu iba v obdobiach deficitu demokracie, napriek tomu prežil. Zakázal ho Hitler, zakázali ho komunisti. Naopak, u nás sa mu darilo najviac v období rokov 1967 – 1968. Súvislosť určite nie je náhodná. Dokonca i napriek tomu, že po zákaze organizovanej skautskej činnosti v totalitných rokoch, po takzvanom Poučení z krízového vývoja sa hovorilo skôr o trampoch ako o skautoch, organizácia nezanikla ani početne, ani hodnotovo. Dokonca vraj aj viaceré pionierske oddiely, navonok súčasť demagogickej mašinérie, organizovali tajne svoju činnosť na základe princípov skautingu.

TÁBOROVÉ SITO

Stalo sa u nás smutnou obyčajou, že viacerí rodičia, najmä z tých lepšie finančne situovaných rodín, potrebujú kamsi svoje deti na prázdniny „odložiť“. Na takomto dopyte logicky mimoriadne rýchlo vzniklo celé prázdninové obchodné odvetvie. Skauti však odmietajú účasť v ňom.

„My nie sme odložisko, takéto deti odmietame prijať na naše letné tábory,“ rázne tvrdí Dáša a dodáva niečo, čo sa z úst mladého človeka už naozaj len veľmi vzácne počuje. Mladí skauti majú prázdniny za odmenu. Sú odmenení za celoročnú prácu, za neutíchajúcu snahu stať sa lepšími, preukázať potrebným viac pomoci, stáť viac na strane pravdy a nebáť sa ju hovoriť.

ZÁSADNÁ APOLITICKOSŤ

Skauting sa – napriek tomu, čo o ňom tvrdila najmä komunistická propaganda – nikdy neviazal a neviaže na konkrétne náboženstvo, odmieta spojenie s akoukoľvek oficiálnou politikou v straníckom zmysle a žije si svoj veselý, hodnotami naplnený bohatý zážitkový život už sto rokov.

Nič z toho nemienia skauti na Slovensku vynechať. Aj preto by si zaslúžili viac podpory zo strany štátu. Veď koniec koncov neraz suplujú jeho funkcie najmä v starostlivosti o vývoj mládeže, od ktorej prirodzene očakávame zdravé vlastenectvo, hrdosť na vlastný štát, ale aj jeho kultiváciu. Skauti sa nevyjadrujú frázami, neprevolávajú zvučné heslá. A že majú sto rokov? Ani tí najstarší z nich, dnes už aj osemdesiatnici, duchom nikdy nezostarli. Závidieť? Nie! Blahoželať.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.