Na snímke vľavo americký prezident Barack Obama a vpravo čínsky prezident Si Ťin-pching počas stretnutia v rámci 4. summitu o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone 31. marca 2016. Foto: TASR/AP
Washington 2. apríla (TASR) - Predstavitelia vyše 50 krajín a medzinárodných organizácií, ktorí sa zúčastnili na dvojdňovom summite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone, prisľúbili v piatok posilnenie spoločného úsilia o zabezpečenie ochrany jadrových materiálov pred zneužitím, žiadne ďalšie stretnutia tohto druhu však v blízkej budúcnosti nepredpokladajú.
Podľa záverečného komuniké účastníkov, o ktorom informuje agentúra AP, bol tohtoročný "globálny" summit o jadrovej bezpečnosti posledným a zodpovednosť za túto problematiku by mali prevziať Organizácia Spojených národov, Interpol, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a iné subjekty. Zúčastnení lídri tiež upozornili, že predchádzanie jadrovému terorizmu a podporovanie jadrového odzbrojenia si vyžadujú pokračovanie medzinárodnej spolupráce.
Americký prezident USA Barack Obama v úlohe hostiteľa summitu predtým varoval, že hoci sa podarilo znížiť riziko jadrového terorizmu vo svete, možnosť získania jadrových zbraní teroristami "zostáva jednou z najväčších hrozieb pre jadrovú bezpečnosť".
Obama sa na záver stretnutia vo Washingtone taktiež vyjadril, že do skončenia jeho funkčného obdobia v januári 2017 je nepravdepodobné ďalšie znižovanie jadrového zbrojného potenciálu USA a Ruska. Domnieva sa však, že obe jadrové veľmoci dodržiavajú príslušnú dohodu a zaviedli systémy, ktoré umožnia ďalšiu takúto redukciu v budúcnosti.
Tohtoročný summit o jadrovej bezpečnosti v dňoch 31. marca a 1. apríla bol štvrtým v poradí. Prvýkrát sa takéto podujatie konalo v roku 2010 taktiež vo Washingtone. Druhý summit o jadrovej bezpečnosti sa konal o dva roky neskôr v juhokórejskom Soule a tretí v roku 2014 v holandskom Haagu.
Jadrový materiál z japonského výskumu presúvajú do USA
Spojené štáty a Japonsko zavŕšili práce na odstránení vysoko obohateného uránu a separovaného plutónia zo zariadení japonského jadrového výskumu, na čo tento nebezpečný materiál presunú na spracovanie do amerického štátu Južná Karolína. Vlády oboch krajín to oznámili v piatok počas summitu o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone.
Podľa zverejneného vyhlásenia, ktoré cituje agentúra Reuters, sa týmto postupom sleduje "spoločný cieľ minimalizácie celosvetových zásob vysoko obohateného uránu a separovaného plutónia, čo pomôže zamedziť tomu, aby takéto materiály získali neoprávnení aktéri, zločinci alebo teroristi". Dohoda o odovzdaní jadrových zásob z japonského Tókai do USA bola uzavretá na predošlom summite o jadrovej bezpečnosti v roku 2014.
Minister energetiky USA Ernest Moniz uvedený presun označil za najväčšiu akciu v rámci dohodnutého procesu, ktorý "natrvalo odstráni akékoľvek riziko, že by sa tento materiál dostal do nesprávnych rúk". Hovorca japonskej vlády z bezpečnostných dôvodov odmietol prezradiť podrobnosti o preprave, medzinárodná organizácia Greenpeace však v marci informovala, že z Japonska vyplávala loď s 331 kilogramami plutónia, čo je množstvo postačujúce na výrobu približne 50 jadrových zbraní. Ide tak o najväčšiu zásielku tohto druhu od roku 1992.
V Južnej Karolíne majú materiál z Japonska premeniť na "nízko obohatený urán pre civilné aktivity a menej chúlostivú formu plutónia". Dohoda s Japonskom však vyvolala v tomto americkom štáte protesty, pričom tamojší guvernér Nikki Haley požiadal ministerstvo energetiky, aby zásielku vrátilo alebo poslalo inam.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR