Na snímke v popredí poslanec Daniel Lipšic za ním podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini. (archívne foto) Foto: TASR - Michal Svítok
Bratislava 27. apríla (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR odobrili návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnej novele zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, čiže k novele takzvaného kompetenčného zákona.
Na základe neho by mal mať podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD) väčšie kompetencie pri riadení, koordinácii a dohľade nad využívaním eurofondov. Šéfovať by mal aj novému úradu, ktorý má zastrešovať aj informatizáciu spoločnosti.
Norma má byť účinná od 1. júna a po novom sa ňou vymedzia kompetencie pre oblasti riadenia, koordinácie a dohľadu nad využívaním finančných prostriedkov z eurofondov, investícií a informatizácie. Posilnené kompetencie má vicepremiér pre investície vykonávať v rámci novovytvoreného ústredného orgánu štátnej správy.
"Výkon navrhovaných kompetencií vyžaduje, aby boli centralizované na úrovni jediného subjektu s právnou subjektivitou, keďže doterajšia fragmentácia medzi viaceré subjekty neumožňuje dostatočne silnú koordinačnú úlohu a včasné dosahovanie stanovených cieľov," zdôvodňuje vláda v návrhu.
Nová právna úprava má priniesť aj dočasnú možnosť pôsobenia troch štátnych tajomníkov na ministerstve, a to v prípade, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie (EÚ).
Po novom má tiež pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v poskytovaní dotácií v oblasti ľudských práv prejsť od decembra tohto roka na Ministerstvo spravodlivosti SR.
Skrátené legislatívne konanie ku kompetenčnému zákonu kritizovali v rozprave viacerí opoziční poslanci. Podľa nich nespĺňa podmienky na zrýchlený režim, keďže ten je možné využiť len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
LIPŠIC: Novela kompetenčného zákona nemá kritéria na zrýchlený režim
V prípade novely kompetenčného zákona nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Je o tom presvedčený opozičný poslanec hnutia OĽaNO-NOVA Daniel Lipšic.
"Ak je dôvodom na skrátené legislatívne konanie tento zákon, tak potom môžeme v skrátenom konaní prerokovávať každý zákon," zdôraznil Lipšic v pléne. Poslanci diskutujú o návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, čiže o takzvanom kompetenčnom zákone.
Lipšic však pripomenul, že podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR možno zrýchlený režim využiť len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tieto podmienky podľa neho teraz nie sú splnené.
Zároveň dodal, že len v utorok (26. apríla) odobril parlament Programové vyhlásenie vlády, kde sa hovorí, že nový kabinet bude transparentný v legislatíve. "Pár hodín po tom, ako ho schválite, šupnete do parlamentu novelu kompetenčného zákona," kritizoval poslanec.
Ku kritike sa pridala aj Renáta Kaščáková (SaS), podľa ktorej vláda týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie usvedčuje samú seba zo svojho predchádzajúceho konania. Čiže z toho, že ohrozila Slovensko, keďže teraz pre zabránenie hospodárskych škôd štátu potrebuje rýchlo prijať zmenu kompetenčného zákona. "Vláda týmto priznala, že fatálne zlyhala," konštatovala poslankyňa.
Podľa Pellegriniho je však normálne, ak sa vláda krátko po zložení rozhodne upraviť svoje kompetencie. Takáto prax sa podľa neho opakuje viackrát. Pripomenul situáciu z roku 2010 po vzniku vlády Ivety Radičovej, keď jedným z prvých skrátených konaní bol návrh na vznik ministerstva životného prostredia. To predtým zrušila predchádzajúca vláda Roberta Fica.
"Nejde z našej strany o zneužitie tohto inštitútu," konštatoval Pellegrini. Vláda sa podľa neho snaží o zlepšenie čerpania eurofondov a o lepšie narábanie s prostriedkami na informatizáciu. A to podľa Pellegriniho neznesie odklad. Vláda totiž chce, aby nový zákon začal platiť už od 1. júna 2016.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR