Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Bratislava 28. októbra (TASR) - Na Slovensku stále pretrvávajú mýty o doterajšom vplyve zavedenia eura na ekonomiku. Jedným z nich je, že konverzný kurz bol veľmi silný a druhým, že po zavedení eura klesla dynamika rastu ekonomiky. Vo svojom aktuálnom komentári na to upozorňuje viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ján Tóth. V zavedení eura vidí výhody aj nevýhody. Negatívom boli napríklad dodatočné náklady súvisiace s rozšírením dlhovej nákazy a nutnosťou prispievať do záchranných mechanizmov. Naopak, prijatím eura môže mať Slovensko "geopolitickú" výhodu pri vzniku jadra Európskej únie (EÚ).
Súčasné analýzy hovoria, že konverzný kurz v čase, keď nebola globálna kríza, bol asi do 2 % nadhodnotený začiatkom roku 2009. Takéto nadhodnotenie sa podľa Tótha zvyklo stratiť v priebehu jedného roka rýchlejšie rastúcou ekonomikou, bez toho, aby si to niekto všimol. Nadhodnotenie však podľa viceguvernéra nevzniklo úrovňou konverzného kurzu, ale naopak, výrazným oslabením okolitých mien pri zafixovaní na Slovensku. "Nesúvisí to teda s nastavením konverzného kurzu, keďže kríza nebola očakávaná, ale so samotnou podstatou eura, teda nemožnosti národného kurzu sa prispôsobiť negatívnemu ekonomickému šoku," uviedol Tóth.
Vo svojom komentári vysvetľuje aj druhý mýtus, teda že zavedením eura klesla dynamika rastu ekonomiky. Podľa neho je nezmyselné porovnávať rasty ekonomiky pred a po kríze a pripisovať to euru. "Globálna finančná kríza bola takým silným fenoménom, že prevalcovala svojím vplyvom iné udalosti," domnieva sa Tóth. Na vyvrátenie tohto mýtu použil porovnanie vývoja slovenskej a českej ekonomiky, ktoré sú si vo viacerých oblastiach veľmi podobné. Napríklad v extrémnej otvorenosti, či vysokému podielu priemyslu, ktorý sa sústredí na autá a elektroniku. "Zdá sa, že nemožnosť oslabenia národného kurzu a zároveň jeho prudké oslabenie u partnerov SR vo V4 spôsobilo dočasne veľmi výrazné nadhodnotenie reálneho kurzu. Ten pribrzdil ekonomiku Slovenska a prvé roky boli vplyvy na exporty a zamestnanosť na Slovensku tvrdšie," vysvetlil Tóth s tým, že keď sa ale česká koruna začala znova posilňovať, situácia sa začala obracať a Slovensko túto medzeru vo výkone postupne dobehlo.
"Paradoxne pomohlo práve fixovanie nominálneho kurzu. Napriek vyššej produktivite ale podobnej inflácii a rastu miezd sme totiž kurzovo neposilňovali cez nominálny kanál. Kurz sa tak zmenil z nadhodnoteného na podhodnotený, kde aj ostal do dnešných čias," priblížil Tóth. To podľa neho vytvára dodatočný stimul pre slovenské exporty, ktoré zvyšujú svoj trhový podiel. "Česká republika si musela pomôcť intervenciami proti vlastnej mene, aby výraznejšie naštartovala ekonomiku v posledných rokoch," doplnil Tóth.
Pohyby reálneho kurzu majú strednodobé, ale aj dlhodobé vplyvy na ekonomiku. Štúdie z posledných rokov dávajú rozdielne odpovede, možno za tým hľadať aj nedostatok dlhodobých dát. "Zatiaľ sa ale javí, že vplyv členstva v Európskej únii bol dramaticky pozitívny a rádovo asi dvojnásobne taký silný, ako členstvo v eurozóne," konštatuje Tóth.
Argumentom pre zavedenie eura je, že môže zvýšiť objem obchodu medzi krajinami, ktoré majú rovnakú menu. Tóth uviedol, že doterajší vývoj slovenského vývozu do eurozóny je v súlade s vtedajšími predpokladmi národnej banky, ktorá očakávala zvýšenie obchodu medzi 30-90 % za 15 rokov. "Na druhej strane sa však dá pozorovať podobné, resp. ešte výraznejšie zvýšenie obchodu v prípade ČR," podotkol Tóth.
Zároveň celá otázka členstva v eure môže mať podľa neho aj neekonomické vplyvy. Na jednej strane totiž SR nerátala s dodatočnými nákladmi súvisiacimi s príspevkami do eurovalov. "Na druhej strane, v prípade, že EÚ sa rozdelí na dvojrýchlostnú a jadro bude predstavovať viac bezbariérovú a kompetitívnejšiu ekonomickú zónu, kde bude vstupným lístkom členstvo v Európskej menovej únii, euro by mohlo otvoriť aj tieto nové možnosti," dodal Tóth.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR