Prieskum: Výhody robotov ľudia poznajú dobre, ale stále sa ich obávajú

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Bratislava 27. júna (TASR) – Bežná populácia je v otázkach posudzovania vlastností robotov pomerne dobre zorientovaná, vyplýva to z výsledkov prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). V stredu ich predstavil analytik z IVO Marián Velšic. Respondenti za kľúčovú výhodu robotov oproti človeku považujú predovšetkým ich manuálne zručnosti a schopnosti a ekonomickú výhodnosť.

Takmer polovica opýtaných (45 percent) tvrdí, že ich hlavnou výhodou je vyšší fyzický výkon, podľa 34 percent respondentov sú to ich jemné motorické zručnosti a flexibilita. To, že roboti nemajú biologické potreby a obmedzenia ako človek, považuje za ich výhodu 27 percent opýtaných.

Prieskum potvrdil podľa Velšica aj pomerne silné obavy z ovládnutia človeka robotmi. Robot by podľa 85 percent mal vykonávať výhradne príkazy človeka a nerozhodovať sa podľa vlastnej vôle. Sedemdesiatdva percent síce súhlasí s tým, že robot by mal mať lepšie schopnosti a zručnosti ako človek, ale 58 percent zároveň nesúhlasí s tým, aby mohol vedieť chápať a vyjadrovať svoje emócie ako človek. Prevažujúca časť respondentov (56 percent) nesúhlasí ani s tým, aby sa robot svojím vzhľadom podobal na človeka alebo mal jeho rozumové schopnosti.

Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že slovenská spoločnosť ako celok nie je na súžitie s robotmi zatiaľ dostatočne pripravená. Väčšina ľudí (62 percent) si robotov vie predstaviť v úlohe pomocníkov pri domácich prácach, údržbe či nakupovaní. Štyridsaťosem percent vo forme autonómnych vozidiel, bezpilotných lietadiel, vlakov či dronov. Časť opýtaných by si vedela predstaviť robotov na rôznych mocenských pozíciách – v armáde ako inteligentné zbrane a systémy (44 percent) alebo v oblasti bezpečnosti a poriadku (43 percent).

"Oveľa horšie by boli roboti prijatí v situáciách, kde dochádza k interakciám so silnejšími a dôvernejšími medziľudskými vzťahmi. V obchode, službách, administratíve, v oblasti zábavy, pri práci, vzdelávaní či v sociálnych službách by roboti prekážali až dvom tretinám respondentov," povedal Velšic. Najcitlivejšie sú vnímané životné situácie, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva a rodiny. Roboti nasadení v zdravotníctve by prekážali 70 percentám opýtaných. S najväčším odmietaním robotov sa možno stretnúť pri opatrovaní detí (84 percent).

Zatiaľ čo mladšia generácia má v otázkach fungovania a nasadenia robotov v bežnom živote liberálnejší prístup, staršia generácia je oveľa konzervatívnejšia. V otázke komunikácie robot – človek len sedem percent respondentov tvrdí, že by sa k robotovi správali rovnako ako človeku. Naopak väčšina (62 percent) by sa k nemu správala ako k stroju, zvyšných 31 percent respondentov by nevedelo, ako sa má správať.

Podľa Velšica sa negatívneho dopadu robotizácie ľudia príliš neobávajú. Vyše tretina (36 percent) ekonomicky aktívnych ľudí očakáva, že o približne 20 rokov bude na pracovnej pozícii, ktorú vykonávajú, nasadený robot. Až 59 percent opýtaných si myslí, že k takémuto scenáru nedôjde. Prieskum sa realizoval na vzorke 1029 respondentov starších ako 17 rokov v priebehu marca.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR