Grécke banky nemajú dostatok financií na úvery na podporu ekonomiky

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Atény 25. augusta (TASR) - Grécke banky nemajú dostatok financií, aby mohli poskytnúť klientom viac úverov a podporiť tak hospodársky rast.

Situáciu názorne ilustruje prípad 51-ročného Jiannisa, majiteľa gréckej on-line firmy na dodávku potravín v Aténach, ktorý potrebuje nový kapitál na rozšírenie a udržanie podnikania, ale nedokáže zohnať dostatok finančných prostriedkov.

Jeho žiadosť o bankový úver vo výške 50.000 eur na rozvoj podniku sa stretla - podľa jeho názoru - s neprimeranou požiadavkou na zábezpeku. Musel sa preto vzdať plánov na rozšírenie svojej platformy aj ponuky o hotové jedlá, ako sú suvlaki, gyros či pizza. V súčasnosti zamestnáva len troch ľudí, pričom v roku 2008 mal ešte 23 zamestnancov.

"Banky bez poskytnutia dostatočných záruk neposkytnú viac ako 2000 až 3000 eur," povedal Jiannis, ktorý odmietol zverejniť priezvisko. A dodal, že nechce ručiť za úver svojím domom, radšej sa vzdá plánov na rozšírenie podniku.

Po vystúpení Grécka zo záchranného programu 20. augusta čelia banky v krajine stúpajúcim žiadostiam o úver, od jednotlivcov aj firiem. Banky Piraeus, Eurobank Ergasias, Národná banka Grécka a Alpha Bank by mali v tomto roku napumpovať do ekonomiky nové úvery až do výšky 11 miliárd eur. V roku 2017 požičali klientom 8,6 miliardy eur.

Ale ani tento nárast úverov nemusí byť dostačujúci pre hospodárstvo, ktoré za uplynulé desaťročie stratilo viac ako štvrtinu svojej produkcie a snaží znova dosiahnuť pôvodný výkon.

Premiér Alexis Tsipras vlani v decembri vyzval grécke banky, aby podporovali životaschopné podniky a domácnosti s likviditou. Banky, pochované pod horami zlého dlhu, sú však opatrné. Zadlžená krajina tak potrebuje prilákať priame zahraničné investície.

"V Grécku sú príležitosti na investície, ale nemá dostatok finančných prostriedkov. A dokonca aj tam, kde je likvidita, sú náklady na kapitál príliš vysoké," povedal Panos Tsakloglu, profesor na Ekonomickej univerzite v Aténach, ktorý bol členom gréckeho tímu vyjednávačov pri žiadosti o pomoc v rokoch 2012 až 2014.

V prípade Grécka bol rok 2017 najlepší od roku 2006 v oblasti priamych zahraničných investícií. Ich celková výška dosiahla 3,6 miliardy eur. To je však stále príliš málo na podporu zotavovania ekonomiky.

"Reálne investície stále nedosahujú ani 40 % ich predkrízovej úrovne a aktuálne sa podieľajú len 13 % na hrubom domácom produkte (HDP), čo je zhruba polovica ich podielu pred krízou (25 %)," uviedla v júli banka HSBC.

Grécko má teraz "veľkú príležitosť ukázať väčšiu otvorenosť priamym zahraničným investíciám, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť rastový potenciál krajiny", uviedla londýnska banka. Vláda v Aténach očakáva v roku 2018 rast HDP o 2,5 %, čo by bolo jeho najväčšie tempo od roku 2007.

Podľa ekonómov zahraničné investície by mohol podporiť aj fakt, že grécke aktíva sú teraz lacné a veľkú časť nezamestnaných tvorí vzdelaná pracovná sila, ktorú je možné zamestnať za konkurencieschopnú mzdu.

Grécke banky sú medzitým vystavené tlaku na zníženie nesplácaných úverov, a tiež, aby nové pôžičky boli bezpečné.

Na konci marca bol objem zlých úverov na úrovni 92,4 miliardy eur, čo zodpovedá polovici HDP. Banky sa zaviazali znížiť ich na 64,6 miliardy eur do konca roka 2019, preto sú príliš opatrné pri financovaní akéhokoľvek nového projektu.

Jiannis poukazuje na to, že jeho firma si plní dlhové záväzky a jeho dlh je na takej úrovni, že v minulosti by bez problémov dostal nový úver.

Väčšie firmy sú na tom lepšie. Banky vyčlenili viac finančných prostriedkov pre väčšie spoločnosti, ktoré môžu ľahko zabezpečiť kolaterál pre požadované nové úverové linky. Piraeus poskytla polovicu nových úverov veľkým firmám, zatiaľ čo Alpha Bank sa tento rok snaží zvýšiť podiel úverov pre retailových klientov.

Eurobank plánuje vyčleniť na úvery podnikom 1,3 miliardy eur, čo predstavuje viac ako polovicu z celkovej sumy 2,2 miliardy eur určenej na nové úvery v roku 2018.

Grécka ekonomika tak potrebuje získať dôveru externých investorov, aby mohla rásť, skonštatoval profesor Tsakloglu.

"Ak cudzinci investujú svoje peniaze do krajiny, bude to silný signál domácim vkladateľom, domácnostiam i spoločnostiam, že riziká ustupujú a môžu vrátiť svoje peniaze späť do bankového systému," povedal.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR