Výstava výtvarníkov v Bratislave reflektuje spoločenské dianie

Ilustračná snímka.. Foto: TASR - Michal Svítok

Bratislava 29. augusta (TASR) – Výstava Na hrane ľudskosti, (s)právnosti, možností je v bratislavskej galérii Umelka. Z diel štyroch slovenských výtvarníkov ju zostavil historik umenia a kurátor Roman Popelár.

"Téma Na hrane je vklad umelcov do súčasnej politickej a spoločenskej situácie. Výstava reflektuje univerzálne témy, ktoré v rôznych podobách rezonujú naprieč spoločensko-sociálnym spektrom euroatlantickej civilizácie. Dvaja maliari a dvaja sochári sa témou humanity zaoberajú dlhodobo, aj keď v odlišnom kontexte," povedal na utorkovej (28.8.) vernisáži výstavy Popelár.

Podľa neho je Andrej Csillag (1975) fascinovaný históriou, jej pozvoľným odkrývaním, tzv. archeológiou dejín. Znaky a symboly dávnych i nedávnych dôb sa v jeho tvorbe prelínajú, ľudské masy ich nedokážu dešifrovať alebo ich vnímajú povrchne. Kontext histórie sa stáva záležitosťou jednotlivcov či úzkych skupín, ktorých výklad dejín môže, ale nemusí byť erudovaný. Výsledkom sú odlišné interpretácie rovnakých udalostí, ktoré siahajú od objektivity cez manipuláciu až po fanatizmus.

Sochár sa tejto téme venuje dlhodobo a konzistentne, výstupmi sú objekty alebo minimalistické aj výpravné scénické inštalácie. V expozícii má objekt Made by army pripomínajúci zbombardovaný dom a inštaláciu Konflikt medzi Nebom a Zemou. "Vytvoril som ju prvý raz zo 120 rozstrieľaných vojenských drevených dební. Vďaka vysokému priestoru v Kamennej sále som to inštaloval aj zo stropu," povedal pre TASR Csillag.

Maliar Jozef Srna (1979) v kontexte turbulentných spoločenských zmien nepriamo dopĺňa tvorbu Csillaga nielen naliehavosťou výtvarného prejavu či expresivitou výrazu. Za kľúčové považuje výzvy doby - migračnú krízu, sociálnu apatiu mnohých národov, absenciu náboženských pilierov, o ktoré sa Európa po stáročia opierala. Maľby sú monumentálne, metaforický prejav sa prekrýva s drsne realistickým až divadelným prejavom, kde svet je ako javisko, manéž, v ktorom diváci žasnú, tlieskajú, alebo sú znechutení a pobúrení odchádzajú. Zobrazil to na olejomaľbách s rozmermi 2,8x3,8 metra Kolobeh chaosu a Pád z mosta, aj niekoľkých menších obrazoch.

Sochár Roman Hrčka (1980) inklinuje k figurálnemu realizmu. Stvárnenie štylizovanej figúry nahradil realistickým torzom, na ktorom prostredníctvom jednoduchého gesta zachytáva podstatu témy. Posolstvo humanizmu, pacifizmu či ekológie sa v kontexte názvu výstavy a prezentovaných diel javí ako najčitateľnejšie. Vo výbere sú jeho objekty Fragmenty ľudskosti, Svetová strana a Ľavá-pravá.

Na prvý pohľad krajinomaľby Pavla Stručku (1981) pôsobia osobne, intímne. Obrazy Druhý breh, Pozorovateľ, Krajinný rituál a iné nekorešpondujú s názvom výstavy, nie sú na hrane.

"Sú pomyselným únikom z nej, z reality do meditácie. Únikom do anonymity, ktorý príroda poskytuje jednotlivcom, rodinám aj migrantom, pre nich je tzv. zelená hranica šancou na nový život. Je otázne, či na ľudskejší, správnejší. Možnosti zostávajú otvorené," dodáva Popelár.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, potrvá do 16. septembra.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR