Vranov nad Topľou obhájil pozíciu najtransparentnejšieho mesta

Pohľad na Vinice, časť mesta Vranov nad Topľou. Ilustračné foto. Foto: TASR

Bratislava 16. októbra (TASR) – Stovka najväčších slovenských samospráv je opäť o čosi otvorenejšia. Za dva roky sa dokázala v priemere zlepšiť o šesť percentuálnych bodov, vyplýva to z aktuálneho rebríčka transparentnosti miest, ktorý zostavila mimovládna organizácia Transparency Iternational Slovensko (TIS). Ako uviedol v utorok počas tlačovej konferencie v Bratislave analytik TIS Michal Piško, priemerné skóre 57 percent je dosiaľ najvyššie v histórii meraní, avšak stále ponúka priestor na zlepšenie.

"Okrem zvyšujúcej sa otvorenosti je dobrou správou i to, že TIS mohla prvýkrát udeliť najvyšší rating transparentnosti A+, ktorý získali za prekonanie hranice 85 percent dve samosprávy," povedal Piško. Prvenstvo obhájil Vranov nad Topľou so skóre 87 percent, najvyšší rating transparentnosti A+ získala aj bratislavská mestská časť Nové Mesto (86 percent). Za nimi s odstupom nasleduje tretia Rožňava (79 percent). Zaujímavosťou je, že Vranov nad Topľou sa ešte v roku 2012 delil s Bytčou v rebríčku o predposledné miesto. O dva roky neskôr sa mesto na východe Slovenska stalo skokanom rebríčka a v roku 2016 zvíťazilo. TIS konštatuje, že odvtedy dokázalo svoje skóre ešte zlepšiť a pozitívne hodnotenie dosiahlo až pri 80 z celkových 105 otázok.

Tretie miesto od konca obsadili Veľké Kapušany (36 percent), druhé od konca boli Šurany (32 percent), posledné bolo Humenné (32 percent), kde bolo pozitívne vyhodnotených iba 26 otázok. Toto mesto ako jediné odignorovalo aj hodnotiaci dotazník TIS zasielaný podľa infozákona.

TIS konštatuje, že iba 14 zo stovky miest si v skóre pohoršilo. Najviac sa prepadla Banská Štiavnica, zaznamenala pokles až o 50 priečok a figuruje na 64. mieste (54 percent). Skokanom roka sa stala košická mestská časť Nad jazerom, ktorá zaznamenala vzostup až o 70 priečok a so ziskom 63 percent je aktuálne 27.

Z výsledkov TIS vyplýva, že hodnotené mestá sa dokázali za posledné dva roky zlepšiť až v deviatich z celkovo 11 oblastí, najviac v oblasti bytov a sociálnych služieb. Mierne zhoršenie nastalo v oblastiach dotácií a grantov, kde až 70 percent samospráv nezverejňuje informácie o menších dotáciách prideľovaných priamo primátorom alebo starostom, a zhoršenie nastalo aj v oblasti obecných podnikov a organizácií.

Spomedzi jednotlivých ukazovateľov možno vyzdvihnúť napríklad pokrok pri otázke video- alebo zvukových záznamov z rokovaní mestských zastupiteľstiev, ktoré už zverejňuje 65 zo 100 najväčších samospráv. V roku 2010 ich bolo len 13. TIS sa prvýkrát rozhodla otestovať infozákon aj v mestských organizáciách, konkrétne v najväčších základných školách. Infožiadosti rozposlané na konci školského roka z adresy neznámeho študenta sa s veľkých pochopením nestretli. "Ukázalo sa, že školy majú počas letných prázdnin problém odpovedať na email. Zákonnú lehotu a formu nedokázalo dodržať 43 percent," priblížila Eva Bilená z TIS.

Transparentnosť miest merala TIS celkovo pomocou 105 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzali pritom z piatich rôznych zdrojov od webových stránok miest cez dotazník zaslaný radniciam až po údaje o súťažiach z Elektronického kontraktačného systému.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR