V Rusku bude zvoniť Zvon pamäti v Deň obetí politických represálií

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Moskva 30. októbra (TASR) - Občianska akcia s názvom "Zvon pamäti" sa prvýkrát uskutoční v roku 2018 v Moskve a v ďalších ruských mestách v Moskovskej, Leningradskej, Sverdlovskej, Magadanskej oblasti a v Krasnodarskom kraji.

Iniciátormi tejto akcie sa stali predstavitelia občianskej spoločnosti a aktivisti z rôznych regiónov krajiny. Akcia "Zvon pamäti" sa bude konať pri príležitosti Dňa obetí politických represálií, ktorý pripadá na 30. októbra. Organizátori - občianska organizácia Fond pamäti a Múzeum dejín gulagu - chcú touto akciou založiť tradíciu s tým, aby Zvony pamäti zvonili od tohto roku pravidelne 30. októbra.

Do kalendára sviatkov a pamätných dní tento z 30. októbra zaviedli v Rusku na základe rozhodnutia Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) z 18. októbra 1991.

Už v predvečer Dňa obetí politických represálií pri pamätníku obetiam politických represálií Stene smútku, odhalenom presne pred rokom, 30. októbra 2017, môžu záujemcovia položiť kvety a zapáliť sviečky na pamiatku obetí represálií.

V pondelok (29.10.) pred spomienkovým Dňom obetí politických represálií od 10.00 do 22.00 h budú pri pamätníku z granitového kameňa v parčíku pri Polytechnickom múzeu na Lubianskom námestí organizátori podujatia čítať mená ľudí, ktorých v Moskve zastrelili počas veľkého teroru (2. pol. 30. rokov 20. stor.).

Za roky teroru len v Moskve zastrelili vyše 40.000 ľudí. Na ich pamiatku nad Lubianskym námestím znejú: meno, priezvisko, vek, profesia a dátum popravy zastrelením.

Dátum Dňa obetí politických represálií je spomienkou na krutý zásah proti politickým väzňom z tábora v Mordviansku, ktorí začali 30. októbra 1974 hladovku na protest proti politickým represáliám v ZSSR, aj proti neľudskému zaobchádzaniu s väzňami vo väzniciach a v táboroch.

Hoci v spojitosti s represáliami a ich obeťami sa hovorí najčastejšie o stalinskom terore, vrcholiacom v rokoch 1937-38, tragédia, ktorá postihla národy bývalého ZSSR, sa začala oveľa skôr, hneď po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii z roku 1917.

Už v roku 1918 boli zastrelení duchovní, v roku 1921 sa boľševici "vyrovnali" aj s účastníkmi Kronštadtskej vzbury. Potom sa dostali na rad roľníci, aj keď tí sa o politiku vôbec nestarali. Koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo "odkulačených" približne milión dovtedy silných roľníckych hospodárstiev - približne päť miliónov kulakov bolo presídlených.

Pred začiatkom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku doteraz nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou, armádu "očistili" od 45 percent dôstojníkov a ďalších príslušníkov veliteľského zboru. Po Veľkej vlasteneckej vojne sa do táborov dostali tisíce repatriovaných občanov a vojakov; mnohí z nich totiž prežili zajatie v rukách nepriateľov.

Stredisko na ochranu ľudských práv Memorial eviduje približne 800.000 ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom vystavení politickým represáliám. Medzi obete sú zaradení nielen tí, čo boli bezprostredne popravení, prenasledovaní a iným spôsobom stíhaní, ale aj ich deti, ktoré zostali bez rodičovskej starostlivosti.

Zistiť presný počet všetkých obetí totalitného režimu nie je možné. Nevinne prenasledovanými a popravenými sa stali milióny osôb a o mnohých nie sú nijaké záznamy.

Rehabilitácia obetí politických represálií sa začala v Sovietskom zväze v roku 1954. Potom sa tento proces zastavil a obnovil sa v čase perestrojky Michaila Gorbačova v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Až v novom Rusku v roku 1991 prijali zákon o rehabilitácii obetí politických represálií.

V deň 30. októbra si obyvatelia Ruska počas Dňa obetí politických represálií spomínajú na tých, ktorí zomreli v rokoch stalinského teroru, ale aj na tých, čo prežili sovietske tábory po smrti "vodcu všetkých národov".

Spomienkové akcie sa organizujú pri pamätníku v parčíku pri Polytechnickom múzeu v Moskve. Pamätník tvorí granitový kameň, privezený v roku 1991 zo Soloveckých ostrovov v Bielom mori, na ktorých bol známy Solovecký tábor osobitného určenia (SLON).

Kameň na Lubianske námestie dopravili a ako pamätník postavili členovia Memorialu ako symbol víťazstva nad totalitným režimom a zároveň aj ako znak rodiacej sa demokracie.

Podobné pamätníky odhalili 30. októbra aj v ďalších dvoch mestách - vo Vologde a v buriatskom Ulan-Ude.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR