Vysielanie cudzincov za prácou na Slovensko sprevádzajú aj podvody

Ilustračná snímka. Foto: Facebook - Polícia Slovenskej republiky

Bratislava 1. novembra (TASR) - Vysielanie cudzincov za prácou na Slovensku sprevádzajú špekulácie aj podvody. Firmy, ktoré vysielajú pracovníkov, často nepoznajú detailne legislatívne podmienky, zákon však v niektorých prípadoch obchádzajú i zámerne. Upozorňuje na to Slovenská komora daňových poradcov (SKDP).

Štatistiky nezamestnanosti sú na rekordných minimách. V septembri tohto roka miera evidovanej nezamestnanosti klesla na 5,38 %. V niektorých regiónoch však majú podnikatelia vážny problém nájsť zamestnancov. Častým riešením je zamestnávanie alebo vysielanie zamestnancov zo zahraničia. Na Slovensko tak prichádzajú nielen robotníci, ale aj manažéri, lekári, či IT špecialisti. Firmy však musia dodržiavať legislatívne podmienky pri vysielaní. "Každý rok dochádza k legislatívnym zmenám na úrovni Európskej únie aj v národnej slovenskej legislatíve, ktoré pravidlá a povinnosti menia. Výsledkom je komplikovaná agenda, o ktorej mnoho zamestnávateľov ani nevie a ani pri najlepšej vôli nedokážu plniť všetky svoje povinnosti," upozorňuje Radovan Ihnát zo SKDP.

Vysielaní zahraniční zamestnanci podľa vyjadrení komory často nie sú nahlásení na Inšpektorát práce, alebo nemajú vystavené certifikáty A1. Certifikát A1 je potvrdenie o tom, že cudzinec vyslaný na Slovensko je aj naďalej sociálne poistený vo svojej domovskej krajine, a teda u nás nemusí platiť poistenie. Cudzinci alebo firmy, ktoré ich vysielajú, mnohokrát netušia, aká pracovno-právna legislatíva sa na nich vzťahuje, či na Slovensku majú, alebo nemajú platiť dane.

"Okrem neúmyselných chýb sa objavujú aj účelové špekulácie, či dokonca podvody. Napríklad, ak sa na Slovensku zakázané dočasné pridelenie zahraničného zamestnanca z tretej krajiny tvári ako poskytovanie služieb. Tým sa legalizuje zákonom nepovolená aktivita, porušujú sa pravidlá o porovnateľnej mzde a obchádzajú sa aj slovenské dane. Pri pásoch slovenských závodov môžeme nájsť takýchto 'poskytovateľov služieb' stovky, možno tisíce," tvrdí Ihnát.

Úplne za hranou zákona sú rôzne falošné pracovné povolenia alebo certifikáty A1, ktoré sa občas vyskytnú najmä pri zamestnancoch z krajín mimo EÚ. Tu riskujú aj slovenské spoločnosti, ktoré prijímajú takéto služby, keďže pokuty za prijatie služby alebo práce zo zahraničia poskytnutej prostredníctvom nelegálne zamestnaného pracovníka sú rovnaké, ako za nelegálne zamestnávanie.

Prvým potrebným krokom v tejto oblasti je podľa komory vzdelávanie podnikateľov, aby mali k dispozícii aktuálne a kompletné informácie o povinnostiach spojených s vysielaním zamestnancov na Slovensko, ale aj zo Slovenska. Inšpektorát práce a finančná správa zvažujú užšiu spoluprácu a výmenu informácií. Výsledkom by mala byť dôkladnejšia kontrola a efektívnejšie odhaľovanie podvodov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR