Bábiky v minulosti nemali oči, ľudia sa báli, že im môžu ukradnúť dušu

Na výrobu bábik sa kedysi používali hlavne prírodné materiály, ako je ľan, konope, aktuálne ich nahrádzajú aj bavlnou, hlavne pri práci s deťmi, ktoré farebná látka priláka. Foto: TASR Michaela Zdražilová

Vranov nad Topľou 8. novembra (TASR) – Vranovské občianske združenie (OZ) Veršočok sa už niekoľko rokov venuje výrobe, prezentácii a v rámci workshopov aj učí záujemcov tvoriť predmety, ktoré ľudia v minulosti používali nielen na zábavu, ale boli pre nich aj istým amuletom. Patria k nim motané bábiky či kone s jazdcami, v centre ich pozornosti je aj tradičná výroba sviečok, pracujú tiež s drevom.

Ako pre TASR uviedla predsedníčka OZ Gabriela Balvirčáková, cieľom združenia bola podpora ľudových remesiel, chceli tiež pritiahnuť ľudí k tomu, aby tvorili vlastnými rukami. V čase, keď sa začali obnovovať okolité hrady, prišli s myšlienkou ukázať verejnosti, čo sa dalo v rámci tvorivosti vidieť v období napr. stredoveku. "Našu tvorbu sme upravili tak, aby bola primeraná prostrediu hradu, aby to, čo vyrábame, dotváralo atmosféru," ozrejmila. Spolupracujú s hradom Brekov, navštívili a prezentovali sa už aj na hradoch Čičva, Kapušany, Šebeš či snežnom hrade v poľskom Zakopanom, plánujú osloviť aj ten nad obcou Vinné.

Na snímke predsedníčka vranovského občianskeho združenia Veršočok Gabriela Balvirčáková pri výrobe motanej bábiky vo Vranove nad Topľou 8. novembra 2018. Foto: TASR Michaela Zdražilová

Ako ďalej uviedla, dizajn hračiek, ktoré vyrábajú, sa snažili priblížiť obdobiu stredoveku, i keď, ako spomenula, veľa prameňov, z ktorých by mohli čerpať v rámci tohto obdobia, sa nezachovalo. "A hlavne čo sa týka hračiek obyčajných ľudí. Vie sa, že väčšinou išlo o tvorbu z dreva, slamy, kde teda boli vyrábané hlavne zvieratká ako strúhané koníky, kravičky. Ľudia v tých časoch mali dosť rešpekt voči figurálnej tvorbe. Bábiky ako také sa nevyrábali, skôr sa považovali za niečo magické a potom časom, keď už prejdeme do novoveku, sa také ľudové motané bábiky vyrábali s tým, že zásadne nemali tváre. Pretože ľudia verili, že ak by mala tvár alebo hlavne oči, tak tie by mohli ľuďom ukradnúť dušu," vysvetlila predsedníčka združenia s tým, že túto tradíciu dodržiavajú aj v rámci svojej tvorby. Najviac motívov nachádzajú podľa jej ďalších slov v ruskej literatúre.

Na výrobu bábik kedysi používali hlavne prírodné materiály, ako je ľan, konope, aktuálne ich nahrádzajú aj bavlnou, hlavne pri práci s deťmi, ktoré farebná látka priláka. Brušká bábik vypĺňajú napr. ryžou, hrachom, levanduľou či bylinkami. Zrná mali prinášať podľa Balvirčákovej domácnosti hojnosť. "Boli aj bábiky, na ktoré sa uprostred sukničky priväzoval zvonček. Tie zase boli pre šťastie," doplnila s tým, že boli aj také, ktoré mali pritiahnuť životného partnera či zabezpečiť dobrý pôrod v rodine. "My sme sa to snažili skombinovať. Jednak, aby deti mali z toho radosť, ale zároveň, aby poznali ten materiál, aby sa s ním učili pracovať," uzavrela.

Jedným z členov OZ je aj Ervín Petrik, ktorý sa venuje tradičnej výrobe voskových sviečok. Na tento účel si momentálne zhotovuje aj vlastný stroj. Začal v tejto súvislosti aj so včelárením. Produkuje tiež obaly z dreva, na ktoré sám aplikuje rôzne motívy. Veronika Balvirčáková zas vyrába rôzne šperky, ale aj predmety, pri ktorých využíva vlastnoručne nazbierané štvorlístky. Okrem toho organizuje rôzne workshopy zamerané na výrobu predmetov z recyklovaných materiálov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR