Obec Švábovce si pripomína 750.výročie vzniku

Na snímke vyše 150 rokov stará vŕba v centre obce Švábovce 7. decembra 2018. Foto: TASR

Švábovce 8. decembra (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Švábovce pri Poprade pochádza z 29. decembra 1268. Tento rok si teda jej obyvatelia pripomínajú 750. výročie vzniku, pričom počas prípravy monografie sa tento rok zistilo, že táto podtatranská dedinka je o desať rokov staršia, než pôvodne predpokladali. Ján Endrödi v monografii uvádza, že listinou, v ktorej sa prvýkrát spomína názov obce, ostrihomský arcibiskup Filip sprostredkoval a potvrdil dohodu uzavretú medzi spišským prepoštom Mutimírom a farármi z viacerých spišských miest a obcí.

„Samotná listina sa týka vyslovene cirkevno-právnych záležitostí a obsahuje riešenia sporu medzi spišským prepoštom a farármi. V dnešnom pohľade je však cenná aj pre všeobecné dejiny Spiša, pre viaceré v nej uvedené lokality je to prvá písomná zmienka,“ vysvetľuje Endrödi. Pre dejiny Šváboviec je tu podľa neho podstatné, že ich historici nachádzajú v privilegovanom spoločenstve farárov, ktoré si v tom období vymohlo voči spišskému prepoštovi zvláštne postavenie a výsady.

„Naša obec patrila v stredoveku medzi významnejšie, pretože bola začlenená do kráľovského majetku. Bolo tu centrum vzdelávania, evanjelická i katolícka škola a chodili do nich aj deti z okolitých obcí,“ dodáva starosta Šváboviec Ján Mlynár. Neskôr získala dedinka na význame vďaka ťažbe mangánovej rudy, jej ložiská vo Švábovciach i susedných Kišovciach sa ťažili pravdepodobne od 20. rokov 19. storočia. „Ťažba bola dlhé roky nepatrná, po vyčerpaní povrchových dobývateľných partií prikročili vtedajší majitelia baní k podzemnej ťažbe. Väčší hospodársky význam zaznamenala ťažba až od začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914, keď bol dovoz kvalitnejších rúd obmedzený,“ uvádza v monografii Zuzana Kollárová z popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove.

V bani sa ťažilo až do roku 1973, kedy ju definitívne zastavili a závod sa začal prispôsobovať strojárenskej výrobe. “Z baníkov sa stali strojári a odvtedy je tam fabrika na výrobu atypických oceľových konštrukcií, ktorá funguje dodnes a zamestnáva desiatky ľudí,“ doplnil Mlynár. V súčasnosti banskú históriu Šváboviec pripomína už len zachovaný vstup do bane v spomínanej fabrike a obecná časť, ktorá sa volá Baňa, v minulosti ju postavili práve pre tam pracujúcich baníkov.

V súčasnosti žije v obci Švábovce približne 1550 ľudí, čo je oproti obdobiu pred 25 rokmi takmer dvojnásobok. „V roku 1994, keď som nastúpil do úradu ako starosta, tu žilo zhruba 850 obyvateľov, takže je to rapídny nárast. Je to vďaka individuálnej bytovej výstavbe vo viacerých lokalitách a počet našich občanov každoročne rastie. Blízkosť Popradu a výhľad na Tatry je určite našou výhodou a stúpajú aj ceny pozemkov, ktorých je momentálne nedostatok, pretože záujem o výstavbu rodinných domov u nás je veľmi veľký,“ dodal Mlynár.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR