Obyvatelia Petrohradu si pripomenú 75. výročie definitívneho prelomenia blokády Leningradu. Foto: TASR/AP
Petrohrad 26. januára (TASR) - Minútou ticha, vojenskou prehliadkou, spomienkovými a pietnymi podujatiami, koncertom a ohňostrojom si obyvatelia Petrohradu pripomenú 75. výročie definitívneho prelomenia blokády Leningradu. Deň úplného oslobodenia Leningradu spod blokády nacistickej armády pripadá na 27. januára.
Ako informovali ruské a petrohradské zdroje, na vojenskej prehliadke sa zúčastní 2.500 vojakov a študentov vojenských škôl. Z nich časť bude mať na sebe odev, aký nosili vojaci Červenej armády pred 75 rokmi v obliehanom Leningrade. Na vojenskej prehliadke bude predstavených 80 druhov vojenskej a špeciálnej techniky, medzi nimi aj tank T-34, ktorý sa stal pre bývalý Sovietsky zväz (ZSSR) aj súčasné Rusko symbolom víťazstva na frontoch druhej svetovej vojny. Okrem tanku T-34 sú do vojenskej prehliadky zahrnuté napríklad bojové vozidlá pechoty (BVP-3), bojové transportéry BTR-82A, tanky T-72-B3, obrnené vozidlá Tigr, UAZ a Tajfún, delá, reaktívne raketomety Tornádo, raketové systémy S-400 Triumf, operatívno-taktické raketové komplexy Iskander-M.
Po vojenskej prehliadke bude kultúrny program, pre záujemcov bude otvorená poľná kuchyňa a podvečer je pripravený ohňostroj.
Blokáda Leningradu od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944 bola jednou z najdlhších a najkrvavejších v dejinách. Počas nej v meste zamrzlo, alebo zomrelo od hladu približne milión civilných obyvateľov. Pritom len od hladu zomrelo 630.000 Leningradčanov. V dôsledku ostreľovania, bombardovania nacistickými vojskami zomreli len tri percentá obyvateľov. Od 20. novembra do 25. decembra mali obyvatelia 125 gramov chleba na deň, robotníci 250 gramov a požiarnici, vojenská ochrana 300 gramov. Z mesta evakuovali 1,5 milióna ľudí, teda takmer polovicu obyvateľov. Počas prvej zimy obliehaného Leningradu teplota klesla na mínus 32,1 stupňa Celzia. Väčšina obetí obliehaného mesta na Neve je pochovaná na Piskariovskom pamätnom cintoríne. Pre Leningrad a jeho obyvateľov bola v zime dostupná jediná cesta smerom do a von z mesta - po zamrznutom Ladožskom jazere. Po tejto "ceste života" prichádzali zásoby.
Jedným zo svedectiev hrôz jestvovania obyvateľstva v nacistami obliehanom Leningrade sa stal blokádny denník Táni Savičevovej. V tom čase 11-ročné dievča si denník písalo v roku 1941, keď na hlad zomierali jej blízki príbuzní. Zapísala deväť strán, "lakonicky, sucho, hutne". Denník Táni Savičevovej (1930-1944) našla jej sestra Nina a jej známy z Ermitáže predstavil záznamy denníka v roku 1946 na výstave "Hrdinská obrana Leningradu". V súčasnosti je denník v Múzeu dejín Sankt-Peterburga. Originál už podlieha osobitnej ochrane, vystavená je jeho kópia.
V obliehanom Leningrade zložil hudobný skladateľ Dmitrij Šostakovič (1906-1975) Symfóniu č.7 C dur, op. 60 známu pod názvom Leningradská.
Počas Severnej vojny Peter I. na Zajačom ostrove na rieke Neva v jej ústí do Fínskeho zálivu určil miesto, na ktorom vybuduje ruskú pevnosť Sankt-Piter-Burch (pevnosť sv. Petra). Peter I. si stanovil cieľ zmodernizovať hospodárstvo Ruska a nadviazať tesnejšiu ekonomickú, kultúrnu a technickú spoluprácu s rozvinutejšími krajinami v Európe. Sankt-Peterburg sa rozvíjal podľa premysleného plánu, ktorý bol definitívne dokončený v roku 1712. Na budovaní mesta sa podieľali ruskí aj zahraniční architekti.
Štatút hlavného mesta Ruska malo v rokoch 1712-1728 a v rokoch 1732-1918.
Po tom, ako Rusko v roku 1914 vstúpilo do prvej svetovej vojny, cár Mikuláš II. v auguste toho roku podpísal Akt o premenovaní mesta na ruský Petrohrad. V roku 1917 sa mesto stalo dejiskom Februárovej a Októbrovej revolúcie.
Po úmrtí vodcu Októbrovej revolúcie Vladimira Iľjiča Lenina (21. januára 1924) na druhom zjazde sovietov 26. januára 1924 jeho účastníci rozhodli o premenovaní Petrohradu na Leningrad s cieľom zvečniť pamiatku vodcu svetového proletariátu, zakladateľa a vodcu prvého sovietskeho štátu. Návrh na premenovanie prišiel od Petrohradského sovietu (rady) robotníkov, roľníckych a červenoarmejských poslancov, pričom ho podporili robotníci všetkých tovární a závodov mesta.
Rozhodnutím Prezídia Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) zo 6. septembra 1991 sa mestu vrátil jeho historický názov Sankt-Peterburg. Po tom sa v meste vrátili aj pôvodným historickým názvom mnohých ulíc, námestí a objektov v meste.
Zdroje:
http://spb-gid.ru/sobytiya/parad-na-den-snjatija-blokady/
https://regnum.ru/news/2554496.html www.spb-guide.ru/page_19595.htm
www.gov.spb.ru/press/governor/155415/
https://iz.ru/story/sniatie-blokady-leningrada
www.tass.ru
www.spb.aif.ru/leningrad/1089961
www.aif.ru
https://operaplus.cz
www.calend.ru
12 roi dod
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR