Elektrizujúca atmosféra hrdelného trestu
Posledná verejná poprava sa v Liptovskom Mikuláši konala 22. októbra 1829, teda pred stodeväťdesiatimi piatimi rokmi, a práve verejné vypočutie, ale aj akt samotnej popravy sa divadelnou scénkou rozhodli priblížiť verejnosti organizátori podujatia.
Matej Tatarka už v mladom veku kradol ovce po salašoch. Neskôr so zbojníckou družinou zbíjal v Gemeri, na Spiši a v Liptove. Prvý raz ho chytili v marci 1829. Z väzenia ušiel, ale v lete ho chytili opäť a uväznili v kaštieli v Liptovskom Hrádku. Odtiaľ putoval pred stoličný súd v Liptovskom Mikuláši, kde ho odsúdili na smrť. Sedemnásť účinkujúcich z mikulášskej Matice, medzi ktorými nechýbali členovia Mladej Matice, stvárnili túto smutnú udalosť. O desiatej predpoludním mikulášske námestie zaplnili približne dve stovky študentov, aby takto sprostredkovane spoznali zbojníkov osud, ktorý im aj prítomným hosťom priblížil moderátor podujatia. Obvinenie Tatarku znelo jasne ‒ dal sa na zboj, a preto ho čaká smrť sťatím mečom a na výstrahu bude ešte lámaný na kolese…
,,Kata v tom čase na Liptove nemali, a preto musel byť povolaný majster kat až z ďalekého Prešova,“ uviedol matičiar Peter Vrlík, autor scenára. Autentickosť rekonštrukcii dodávali nemilosrdní drábi, nariekajúce ženy a dievčence, ale aj vytrvalý vzdor odsúdeného Tatarku. Atmosféra na námestí bola skutočne elektrizujúca…
,,Študentov sme vtiahli do histórie, sami po skončení rekonštrukcie konštatovali, že to bolo nesmierne poučné a dozvedeli sa o skutočnostiach, o ktorých nevedeli,“ uviedol po predstavení podpredseda MS Marek Nemec.
Nakoniec moderátor podujatia prečítal závet zbojníka Tatarku, ktorý uverejnil vo svojom Vlasteneckom kalendári G. F. Belopotocký. Podujatie sa tešilo záujmu verejnosti, ale aj STVR, ktorá celú historickú rekonštrukciu natáčala a krátky šot bol uverejnený v ten istý deň dvakrát ‒ o 18. hodine v Správach z regiónov a o 19. hodine v hlavných správach.
Pre verejnosť sa uskutočnilo ešte jedno predstavenie o 16. hodine, tak aby mala možnosť túto rekonštrukciu vzhliadnuť aj široká verejnosť, pričom scenár bol identický. Mikulášski matičiari ani teraz nesklamali a pripravili v spolupráci s Mestom Liptovský Mikuláš, Múzeom Janka Kráľa a Občianskym združením Živé námestie hodnotné podujatie, v ktorom priblížili menej známu udalosť slovenských dejín, ktorá svojho času zaujala aj Janka Kráľa. Podpredseda MS Marek Nemec na záver skonštatoval: „Matica slovenská má vo svojich stanovách jednu z hlavných povinností byť strážkyňou národnej pamäti, približovať známe či menej známe postavy a udalosti našich dejín širokej verejnosti. Mikulášski matičiari si túto povinnosť vzorne plnia, čo dnes ukázali v historickej rekonštrukcii popravy jedného z posledných zbojníkov Mateja Tatarku. Poďakovanie patrí mikulášskym matičným ochotníkom, členom Mladej Matice, všetkým spoluorganizátorom, ale aj autorovi predstavenia Petrovi Vrlíkovi, ktorý sa po dlhšej odmlke zo zdravotných dôvodov znovu vrátil do matičného života..“
Text a foto: Viktor PODHORANSKÝ