Neprijateľné autonomistické návrhy pre južné Slovensko
Vízia 2016 Mostu – HÍD smeruje ku Kosovu
Ivan BROŽÍK – Foto: sk.wikipedia.com, karikatúra - Andrej MIŠANEK, archív SNN
Slovenská republika ako člen medzinárodného spoločenstva i Rady Európy dodržiava a zaručuje základné ľudské práva a práva všetkých národnostných menšín, ktoré žijú na jej území. Úsilie o vytvorenie autonómie na južnom Slovensku je aj preto absolútne neopodstatnené. Víziou 2016 chce na Slovensku registrovaná politická strana Most – Híd presadiť postupnú autonómiu maďarskej menšiny na južnom Slovensku. Najnovšie predstavená Vízia 2016 je v určitých prvkoch začiatkom scenára, ktorý by mohol niesť názov Kosovo.
- JASNÝ ZÁMER
Úvodný dokument je rozdelený do častí Sebaurčenie, Politika identity, Samospráva, Vzdelávanie a Jazykové práva. V časti Sebaurčenie Most – Híd rieši deficit slovnej zásoby tamojších Maďarov, ale aj vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Podľa Mosta – Híd by bolo vhodné prehodnotiť aj rozdelenie obcí do okresov. V národnostných školách už dlhodobo preferujú vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. Strana by tiež bola za uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR. Tiež by chcela, aby sa na Slovensku určovali práva na používanie jazyka národnostnej menšiny na základe používania takéhoto jazyka, a nie na základe národnosti. „Felvidék“ má dostať iný, podobný názov v maďarčine a má mať svoje výsostné symboly.
■ REAKCIA SNV MS
„Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej má právny názor, že Stratégia národnostnej politiky, ktorú predstavila politická strana Most – Híd, nie je správna a potrebná. Navrhované zjednotenie názvu územia Južné Slovensko aj symboly (zástava a znak), ktoré by mali byť spoločné pre maďarskú národnostnú menšinu žijúcu na juhu Slovenskej republiky, kultúrna a školská samospráva, snaha o zmenu verejnej správy a vytvorenie viacerých, rozlohou menších krajov, príp. tzv. prirodzených regiónov, a uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR, vytvárajú dojem, že to je pokus o vytvorenie autonómie na juhu Slovenskej republiky, čo pripustil aj podpredseda Mostu – Híd László Solymos...
Na Slovensku sú väčšinovým obyvateľstvom Slováci, a to len s výnimkou dvoch okresov. Čo sa týka úbytku príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v SR, treba za tým vidieť skutočnosť, že nastal nárast počtu Rómov. Rómovia sa národne začali uvedomovať a namiesto doterajšieho uvádzania maďarskej národnosti (resp. aj slovenskej) uvádzajú si rómsku národnosť. Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej rozhodne nesúhlasí s autonomistickými snahami politickej strany maďarskej národnostnej menšiny. Potrebné je zabezpečovať zjednocovanie občanov SR bez ohľadu na národnostnú a jazykovú príslušnosť v záujme slovenskej štátnosti,“ hovorí sa vo vyhlásení Strediska národnostných vzťahov Matice slovenskej, podpísanom jeho riaditeľom Viliamom Komorom.
- MAĎARSKÝ SÚBOJ?
Zdá sa už dlhšie, že dve maďarské strany bojujú o toho istého voliča, žiaľ, už aj Bugárovci tými istými prostriedkami ako Durayovci, Csákyovci a Berényiovci. „Kategoricky odmietame akékoľvek úvahy o kultúrnej a školskej autonómii teraz, keď je Slovensko súčasťou EÚ a keď sú garantované všetky práva pre občanov bez ohľadu na národnosť, konfesiu či sociálny status,“ vyhlásil predseda občianskeho združenia Spolu sme Slovensko Jozef Božik. Víziu 2016 považuje za „ skrytú formu revizionizmu a iredenty“. Slovenská vláda nateraz oficiálne na dokument nereagovala.
Z dôvodu závažnosti uverejňujeme celý dokument ako aj kompletné stanovisko Matici slovenskej k jeho obsahu.
Stratégia národnostnej politiky strany Most-Híd pre Maďarov žijúcich na Slovensku
Ábel Ravasz
Obsah
Úvod .......................................................................................................................................... 1
1. Sebaurčenie ............................................................................................................................. 2
2. Politika identity ....................................................................................................................... 4
3. Samospráva ............................................................................................................................. 6
4. Vzdelávanie ............................................................................................................................. 8
5. Jazykové práva ....................................................................................................................... 10
Úvod
Maďari žijúci v prvej Československej republike boli označovaní len vymedzením sú to Maďari, ktorí sa stali občanmi československého štátu. Pred vytýčením týchto hraníc nemali príslušníci maďarskej menšiny okrem svojej národnej identity žiadne ďalšie spoločné znaky. Nová československo-maďarská hranica narušila historické regióny a súčasne iniciovala pri hraniciach vznik nových regionálnych spoločenstiev. Región obývaný Maďarmi pri týchto hraniciach, nikdy nemal a dodnes nemá svoj názov.
Po vytýčení hraníc sa ale postupne vytvárala skupina so spoločnou identitou v rámci maďarského národa, ktorá tvorila akoby špecifický ostrov – Maďari žijúci na Slovensku ktorú postupne formovali dejinné udalosti a z nich vyplývajúci spoločný osud. Dejinné skúsenosti Maďarov na oboch brehoch Dunaja sa postupne vzďaľovali. Táto inakosť mala dva pramene. Na jednej strane je to znalosť (česko)slovenských noriem, kultúry, zvykov, produktov a inštitúcií a ich čiastočné preberanie. Dodávajú tunajším občanom maďarskej národnosti jedinečné atribúty. Na druhej strane život národnostnej menšiny prináša odlišné skúsenosti ako život v rámci väčšiny.
Hoci Maďari na Slovensku tvoria aj dnes najväčšiu národnostnú menšinu na Slovensku, ich počet postupne klesá a strácajú priestor. Na Slovensku dnes žije podľa odhadov približne 510 tisícová skupina s väzbami na maďarský národ (podľa oficiálneho sčítania je to 458 tisíc). Tých, ktorí ovládajú maďarský jazyk na úrovni materinského jazyka je podstatne viac. Podľa oficiálnych čísiel 508 tisíc. V poslednom desaťročí pred rokom 2011 bol úbytok príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny vysoký – podľa oficiálnych údajov ich počet klesol približne o 60 tisíc, čo je 12%. Aj najoptimistickejšie odhady hovoria o úbytku minimálne 30 tisíc občanov maďarskej národnosti, čo predstavuje podiel 6%. Jediná etnická skupina s maďarskými väzbami, ktorej počet vykazuje nárast, sú maďarskí Rómovia, ktorí môžu tvoriť dnes v rámci maďarskej národnostnej menšiny 12%. Oslabovanie maďarského jazyka však aj túto skupinu motivuje k zmene dorozumievacieho jazyka.
Tento dokument sa pokúša odpovededať na otázky ako je možné spomaliť, zastaviť, resp. zvrátiť tieto negatívne tendencie a ako sa dá vybudovať udržateľné a hodnotné spoločenstvo Maďarov na Slovensku. Chce predstaviť strategický materiál, ktorý vytvorí šancu na to, aby sa zachovali maďarský jazyk a maďarská kultúra na Slovensku a aby naďalej mohli plniť svoju nezameniteľnú funkciu pri zachovaní stabilného a rozvíjajúceho sa spoločenstva Maďarov na Slovensku.
Ako všetky organizácie zastupujúce národnostné menšiny, aj strana Most-Híd je ovplyvnená tak liberálnym ako aj konzervatívnym zmýšľaním o politike. Za základnú hodnotu považujeme právo jedinca na slobodné rozhodovanie. Ako príslušníci národnostnej menšiny očakávame, že toto naše právo rozhodovania bude rešpektovať aj väčšina. Zároveň sme si vedomí toho, že naše ciele môžeme dosiahnuť len ako členovia istého spoločenstva. Inštitucionálny a právny poriadok dáva primeraný priestor každej menšine podľa jej veľkosti. Zachovanie Maďarov na Slovensku považujeme za možné len vtedy, ak zostaneme silnou národnostnou menšinou tak počtom, ako aj potenciálom. Preto si dovoľujeme popri rešpektovaní slobôd jednotlivca formulovať spoločenské ciele, ktoré majú zabezpečiť spoločnú budúcnosť Maďarov na Slovensku.
K dosiahnutiu nami navrhovaných cieľov je nevyhnutná snaha o spoluprácu. Pozývame všetkých predstaviteľov spoločenského a politického života, mimovládny sektor, aby v tomto dokumente hľadali tie časti, na ktorých realizácii vedia participovať. Ciele strany Most-Híd v oblasti národnostnej politiky sa týmto stávajú otvorenými a prístupnými pre našich potenciálnych partnerov.
1. Sebaurčenie
Spoločenstvo Maďarov na Slovensku popri tom, že je súčasťou maďarského kultúrneho národa, je dnes spoločenstvom bez spoločného názvu, jasnej regionálnej identity a symbolov. Podľa nášho názoru šancu na budúcnosť bude mať len vtedy, ak sa budeme dôkladne poznať, náš obraz bude jasný a budeme vedieť otvoriť svoje hranice. To sa môže uskutočniť len vtedy, ak budeme mať úplne jasno v tom, kto sme, a tento fakt dokážeme jasne sformulovať aj smerom k nášmu okoliu. Nasledujúce návrhy sa zaoberajú otázkami sebadefinície. Jasné sebadefinovanie môže byť základom otvorenosti bez toho, aby sa tento krok stal synonymom sebazaprenia. Chceli by sme vybudovať také spoločenstvo Maďarov na Slovensku, ku ktorému patriť bude výsadou.
Najdôležitejším problémom, ktorý treba riešiť je deficit slovnej zásoby. V prípade tunajších Maďarov totiž neexistuje taký regionálny názov ako Sedmohradsko (Erdély), Vojvodina (Vajdaság), Zakarpatsko (Kárpátalja) atď., tým pádom neexistuje ani odvodené pomenovanie pre naše spoločenstvo. Sú badateľné snahy o umelé rozšírenie názvu „Felvidék”, ktorý sa jednak vzťahoval na všetky dávnejšie „severné župy” a je teda príliš široký a nepresný. Podľa prieskumov verejnej mienky tento názov neuznávajú a nepoužívajú ani všetci Maďari na Slovensku. 53% opýtaných sa cíti ako Maďar na Slovensku, 37% sa považuje za Maďara bez ďalšieho prívlastku, a iba 5% sa považuje za Maďara z Felvidéku (Maďara z Hornej zeme). Práve preto je našou úlohou ponúknutie zrozumiteľnej a akceptovateľnej alternatívy.
1A. Most-Híd navrhuje zjednotenie názvu územia, kde žije spoločenstvo Maďarov na Slovensku. Namiesto širokého názvu Slovensko a Felvidék odporúčame konzistentné používanie označenia „Dél-Szlovákia”- Južné Slovensko. Južné Slovensko tvoria tie regióny, kde Maďari žijú vo väčšom množstve, v rámci jeho hraníc však žijú nielen Maďari, ale aj Slováci a Rómovia vo väčšom počte. Hranice Južného Slovenska nie sú nevyhnutne totožné so súčasným územno-správnym členením na Slovensku.
1B. Pre označenie a popis nášho spoločenstva navrhujeme používanie týchto názvov: szlovákiai magyarok (Maďari na Slovensku) a dél-szlovákiai magyarok (Maďari na južnom Slovensku). Radi by sme vytvorili podobnú schému tej v Rumunsku, kde pojem „rumunskí Maďari” zahŕňa všetkých Maďarov žijúcich na území Rumunska – napr. aj v Bukurešti či v Banáte. Maďari na území Sedmohradska a Sikulska sa nazývajú „sedmohradskí”, resp. „sikulskí Maďari”, žijúci na presne ohraničených územiach. Označenie „felvidéki magyarok (hornozemskí Maďari)” v tomto kontexte sa chápe ako synonymum pojmu „szlovákiai magyarok (Maďari na Slovensku)”, v žiadnom prípade však nie ako náhrada za všeobecne používané označenie.
1C. Navrhujeme vytvorenie a voľbu spoločných symbolov Maďarov na Slovensku. Považujeme ich za dôležité z toho dôvodu, že dnešné symboly, ktoré sú k dispozícii sú politicky zaťažené a bez nánosu agresie nie sú schopné vyjadriť spolupatričnosť. Vytvorené symboly nemusia byť historické. Vytvoreniu zástavy a znaku by mala predchádzať spoločenská diskusia a legitimovať by ich mala široká občianska iniciatíva (napríklad podpisová akcia). 1D. Budeme navrhovať a iniciovať uskutočnenie imidžovej kampane Maďarov na Južnom Slovensku. Táto kampaň by sprostredkovala hodnoty, ktoré tak v rámci našej komunity aj mimo nej považujeme za najdôležitejšie. Mala by byť profesionálna, mala by používať stály dizajn a slovník, vychádzajúci zo spoločnej symboliky. U cieľovej skupiny by mala dosiahnuť stotožnenie sa s benefitmi príslušnosti k národnostnej menšine. Cieľom je vytvorenie juhoslovensko-maďarskej značky (brandu) so všetkými nutnými atribútmi. Táto značka by mala objasniť úlohu nášho spoločenstva ako kultúrneho mostu. Mal by sa zamerať na jedinečnosť nami obývaného územia, na výber hodnôt vyplývajúcich z nášho dedičstva a na našu jedinečnosť.
1E. Po vzore maďarského Programu Julianus navrhujeme vytvorenie Kultúrneho katastra Južného Slovenska, ktorý by monitoroval dôležité kultúrne pamiatky nášho spoločenstva. Mal by mať dve časti. Tá prvá – vytvorená pravdepodobne aj s pomocou Maďarska - by pozostávala zo systému informačných tabúľ označujúcich tieto miesta a to trojjazyčne: maďarsky, slovensky a anglicky. Druhú časť by tvorila verejne prístupná online databáza, ktorá by obsahovala podrobnejšie informácie o týchto miestach. Umiestňované tabule na katastrálnych bodoch by obsahovali aj QR-kód, pomocou ktorého by sa zabezpečil prenos informácií na ďalšie štúdium.
1F. V rámci aj nad rámec tohto katastra by mali výnimočné postavenie najdôležitejšie, aj dnes fungujúce inštitúcie Maďarov na Južnom Slovensku sústredené na spoločnej webovej stránke. Táto stránka by smerom von prezentovala životaschopnosť a agilitu nášho spoločenstva a smerom dovnútra by poskytovala informácie o fungovaní jednotlivých inštitúcií a o aktualitách.
1G. Budeme iniciovať uskutočňovanie priebežného juho-slovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý by pravidelne mapoval názory členov nášho spoločenstva na spoločenské a politické dianie. Považujeme to za dôležité zvlášť preto, lebo celoslovenské prieskumy nie sú reprezentatívne pre Maďarov na Slovensku a dáta, ktoré si objednávajú strany, resp. právnické osoby nie sú dostupné širokej verejnosti. Nie sme informovaní o vývoji názorov nášho spoločenstva na aktuálne spoločenské dianie. Informovanosť dáva silu pre prijatie správnych rozhodnutí v politickej a civilnej sfére.
2. Politika identity
Maďari na Slovensku aj napriek svojej nedodefinovanosti sú do istej miery uzavretým spoločenstvom: sú náchylní určovať svoje hranice tak, aby v ich vnútri zostali len tí, o ktorých národnej identite nemôže byť pochýb. Ľudia s dvojakou, resp. multiidentitou, vrátane tých, ktorí sa narodili v zmiešaných manželstvách ale aj vrátane maďarských Rómov, sú opomínaní a nie sú subjektom národnej politiky. Dnešok je dobou mozaikových identít, ktorých jednou súčasťou je maďarstvo. Naše spoločenstvo by sa malo usilovať o to, aby vytvorilo intenzívny vzťah so všetkými, ktorí svoje maďarstvo považujú za súčasť svojej mozaikovej identity. Namiesto vytyčovania hraníc by sme sa mali sústreďovať na poznanie a uznanie mnohorakosti. Aby sme všetkých tých, ktorí sa viažu nejakými väzbami k Maďarom na Slovensku podporovali v upevňovaní týchto väzieb. Otvorenosť nášho spoločenstva tomu môže dať patričný priestor. Táto časť stratégie strany Most-Híd sa preto zaoberá otázkou sebadefinície a hodnotou otvorenosti spoločenstva.
2A. Podľa nášho názoru národnostná politika by sa mala sústrediť na jazyk namiesto národnosti. Namiesto hodnotenia osobného výberu jednotlivca a hľadania „čistého” maďarstva by sme sa mali snažiť o to, aby sa maďarský jazyk a maďarská kultúra zachovali ako prostredie na Južnom Slovensku.
2B. Budeme sa zasadzovať o to, aby sa na Slovensku určovali práva na používanie jazyka národnostnej menšiny na základe používania jazyka národnostnej menšiny a nie na základe národnosti. Cieľom teda je, aby terajšia racionálna 15 - percentná hranica na používanie jazyka národnostných menšín bola viazaná na používanie jazyka, nie na hlásenie sa k národnostnej menšine.
2C. Je nevyhnutné, aby sa sčítanie ľudu zameriavalo na štruktúru znalosti jazykov, nie iba na materinský, resp. najčastejšie používaný jazyk. Získali by sme reálnejší obraz o latentnej znalosti maďarského jazyka, o tom, ako funguje dvojjazyčnosť a ako pokračuje asimilácia na národnostne zmiešaných územiach.
2D. Budeme iniciovať, aby sčítanie ľudu – na základe vzoru niektorých západných krajín – umožnilo priznanie viac-národnostnej identity. Za situácie, keď výrazná časť občanov krajiny pociťuje príslušnosť k dvom, resp. viacerým etnikám, považujeme za nepochopiteľné a zbytočné, aby Slovensko nútilo svojich občanov robiť v tejto otázke rázne a jednoznačné rozhodnutia. Táto otázka sa netýka len maďarskej menšiny, ale aj Rómov, Rusínov, Ukrajincov, Nemcov, ai.
2E. Budeme iniciovať, aby sa všetky vlády v Maďarsku stotožnili s cieľom zachovania jazykového prostredia, aby tomuto cieľu prispôsobili svoju dotačnú politiku. Navrhujeme ďalej, aby prvotným cieľom súkromných zdrojov nasmerovaných do maďarského školstva bolo oslovenie práve tých občanov, ktorí prichádzajú z jazykovo zmiešaného prostredia. Považujeme za nesprávne, že práve občania, ktorí nenavštevujú maďarské výchovno-vyučovacie zariadenia, sú vylúčení zo systému dotácií: maďarská národná politika musí vystúpiť z bájneho kruhu čistých identít a musí rozpoznať existenciu multiidentít. Dotácie z Maďarska sa nedostávajú práve tam, kde by boli najpotrebnejšie: k asimilujúcim sa spoluobčanom.
2F. Realizácia objasňujúcej a vysvetľujúcej kampane, ktorej cieľovou skupinou by boli občania, ktorí pochádzajú zo zmiešaného prostredia alebo majú maďarskí pôvod sa javí ako nevyhnutná. Jej cieľom by bolo získavanie sympatií k maďarskej národnostnej menšine. Spoločenstvo Maďarov na Slovensku potrebuje spojencov, ktorí ho dokážu podporiť politicky, ekonomicky ale diskurzívne - aj v rovine oficiálnej sebadefinície. Kampaň by mala iniciovať odpoveď jednotlivcov na otázku: „Čo je v tebe maďarské?” .
2G. Považujeme za dôležité, aby Rómovia, ktorí majú materinský jazyk maďarský a dorozumievajú sa po maďarsky, tvorili neoddeliteľnú súčasť nášho spoločenstva. Budeme sa snažiť o to, aby ich spolužitie s nerómskym obyvateľstvom bolo čo najlepšie. Budeme sa usilovať o to, aby si maďarskí Rómovia osvojili maďarský jazyk na čo najvyššej úrovni. Otázka kvality maďarsko-rómskeho spolužitia si zasluhuje veľkú pozornosť, lebo je zárukou budúcnosti Maďarov v mnohých regiónoch Južného Slovenska.
2H. Očakávame od Slovenska a jeho vlády, že na rozdiel od súčasného stavu bude v Ústave SR zakotvená rovnosť štátotvorného národa a tradičných národnostných menšín. Aj keď táto skutočnosť nemá určujúci vplyv na každodenný život, je zrejmé, že stabilné národnostné spoločenstvá sa dajú dlhodobo udržať a rozvíjať len v takej krajine, v ktorej sú nielen objektom, ale aj spolutvorcami politiky štátu.
3. Samospráva
Maďarská menšina na Slovensku má dnes veľmi obmedzené právo na samosprávu. Objavuje sa len na úrovni jednotlivých obcí, aj to len v prípade, ak tieto obce vedú Maďari. Napriek tomu, že Maďari sú prítomní aj na vyšších samosprávnych úrovniach, nemáme vlastnú okresnú, krajskú a celoštátnu samosprávu. Nehovoriac o tom, že pre maďarskú národnostnú menšinu je súčasné verejnosprávne usporiadanie krajiny nevýhodné. Regióny obývané Maďarmi sú účelovo rozdelené do zmiešaných okresov a krajov. Región Južného Slovenska bol rozdelený do niekoľkých neorganických územno-správnych celkov.
Našou hlavnou snahou v tejto oblasti musí byť získanie kultúrnej a školskej samosprávy. Vzhľadom na rozdrobenosť regiónov obývaných Maďarmi územná autonómia ako riešenie našich problémov je neadekvátna. Cieľom týchto snáh musí byť vytvorenie vlastnej hodnotnej a rozvinutej školskej a vzdelávacej sústavy. Aby Maďari na Slovensku mohli bývať v regiónoch, ktoré sú pre nich prirodzené a kde ich slovo má patričnú váhu a je aj vypočuté.
3A. Medzi strategické ciele strany Most-Híd v oblasti národnej politiky patrí kultúrna a školská samospráva pre Maďarov na Slovensku. Len tak sa dá zabezpečiť systematický rozvoj týchto inštitúcií. Iba takto sa môžu naše školy a kultúrne ustanovizne podieľať na zachovaní a rozvoji národnej identity Maďarov na Slovensku. Táto samospráva by sa zabezpečovala cez menšinovú radu volenú príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny. Rada by bola volená na štvorročné obdobie.
3B. Základným pilierom vybudovania potrebného systému inštitúcií je prijatie zákona o postavení národnostných menšín a jeho uvedenie do praxe. Zákon by mal obsahovať presnú definíciu právneho postavenia menšín, ich základné práva, ich možnosti nad rámec týchto práv, ich samosprávne formy a inštitúcie, rámce na dlhodobú podporu kultúry národnostných menšín a zároveň aj oficiálne symboly a sviatky jednotlivých menšín. Takýto zákon by umožnil vypočítateľné strategické plánovanie. Tvoril by základňu na vybudovanie a prevádzku vyššie spomínaných samosprávnych inštitúcií.
3C. Pre obdobie, kým sa vytvorí menšinová rada je veľmi dôležitá obsahová a organizačná stabilizácia vládnej pozície, zodpovednej za národnostné menšiny. Na základe skúseností z uplynulých volebných období to považujeme za dôležité aj preto, aby sa zodpovedná osoba namiesto riešenia neustálych organizačných a kompetenčných zmien mohla viac sústrediť na obsah svojho poslania. Navrhujeme, aby táto pozícia bola kreovaná minimálne na úrovni podpredsedu vlády so zodpovedajúcim úradom.
3D. Ďalšou snahou je reorganizácia existujúcej verejnej správy v súlade so sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi danosťami regiónov. Koncepcia z dielne strany Most-Híd počíta s viacerými krajmi, ktoré sú rozlohou menšie, ale sú prirodzené pre ich obyvateľov a boli by schopnejšie plniť úlohy, ktoré sú na ne kladené.
3E. Podľa nášho názoru by bolo vhodné prehodnotiť aj rozdelenie obcí do okresov. Budeme navrhovať zrušenie nezmyselne malých okresov, rozdelenie nezmyselne heterogénnych okresov a približné zjednotenie rozlohy jednotlivých okresov. Miestami by sme radi videli aj preradenie jednotlivých obcí z okresu do okresu, napríklad v prípade obce Ladice (ZM-NR). Dnes je z desiatich najväčších okresov päť obývaných Maďarmi, ale medzi najmenšími nie je ani jeden. Na území Južného Slovenska považujeme za potrebné usporiadať minimálne okresy novozámocký, trebišovský, veľkokrtíšsky a revúcky.
3F. V tých prípadoch, kde je zosúladenie územno-správneho členenia s vnímaním obyvateľov týchto území nemožné, navrhujeme ako alternatívu k administratívnemu začleneniu posilnenie organických regionálnych identít. Územia ako Použie, alebo Podzoborie majú pre tamojších obyvateľov zmysel a význam.
3G. Je potrebné vytvoriť rámec pre stabilitu financovania menšinovej kultúry. Najideálnejším spôsobom by to umožňovali práve inštitúcie kultúrnej samosprávy. Ich absenciu by mohol nahradiť zákon. V rámci financovania by bolo nutné nájsť kompromisy medzi odbornosťou a politikou a medzi štandardnými a začínajúcimi žiadateľmi.
4. Školstvo
Kľúčom k budúcnosti a k zachovaniu tak maďarskej ako aj všetkých národnostných menšín sú národnostné školy. Situácia ani tu nie je ružová: inštitucionálny systém má nedostatky, maďarské školy nie sú všade, kde žijú Maďari, situácia vyučovania v maďarskom jazyku je nejasná, nestabilná a metodicky poddefinovaná. Existujúci školský systém nevie pre maďarských rodičov jednoznačne poskytnúť lepšiu alternatívu oproti slovenským školám. Výsledkom je, že mnoho detí s maďarským materinským jazykom navštevuje slovenské školy a mnoho detí po ich absolvovaní zmení svoju identitu a svoj jazyk
Podmienky, ktoré potrebuje udržateľný školský systém, ktorý vie zabezpečiť budúcnosť maďarského spoločenstva na Slovensku sme načrtli už vyššie: teda školská samospráva a zacielenie na odovzdávanie jazykových a kultúrnych kompetencií. Tieto dve podmienky rozšírime o ďalší pilier: existujú také národnostné ciele, ktoré sa nemôžu podriadiť kritériám finančnej efektívnosti. Typickým príkladom sú maďarské výchovno-vzdelávacie inštitúcie, ktorých zachovanie považujeme za základ aj pre zachovanie a rozvoj samotného spoločenstva.
4A. Z hľadiska prežitia systému maďarského školstva je vznik maďarskej školskej samosprávy existenčnou otázkou. Pri súčasnom tlaku na efektivitu a problémoch s počtom žiakov sa to javí ako jediná možnosť. Jedine takto sa dá zabezpečiť nielen udržanie systému, ale aj rozvoj špeciálnych metodických kompetenecií.
4B. Najväčším nedostatkom škôl s vyučovacím jazykom maďarským oproti konkurentom je bezpochyby úroveň vyučovania slovenského jazyka. Práve preto iniciujeme jeho vyučovanie ako druhého jazyka („cudzieho jazyka“) na našich školách, aj s vypracovaním prislúchajúcej metodiky. Maďarské školy sa len vtedy môžu stať konkurencieschopnými voči školám s vyučovacím jazykom slovenským, ak rodičia budú mať istotu, že ich deti sa okrem dôkladného osvojenia maďarského jazyka a kultúry, si osvoja aj slovenský jazyk na takej úrovni, že sa budú vedieť uplatniť.
4C. Navrhujeme ďalej, aby pre absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí sa necítia istí v znalosti maďarského jazyka boli organizované bezplatné náhradné jazykové kurzy, ktoré by im pomohli uplatniť sa aj na maďarských jazykových územiach. Tieto jazykové kurzy by sa okrem regionálnych centier na území Južného Slovenska mohli organizovať aj na územiach diaspóry (napr. Nitra). Za optimálnu považujeme situáciu, ak by ich fungovaniu pomohlo aj čiastočné financovanie zo strany maďarskej vlády. Cieľom týchto kurzov by bolo pritiahnuť k nášmu spoločenstvu tých ľudí, ktorí vypadli z maďarského školského systému, ale sa hlásia k svojmu pôvodu a identite a chcú byť súčasťou maďarského spoločenstva na Slovensku.
4D. Navrhujeme, aby Ministerstvo školstva SR zabezpečilo maďarské jazykové kurzy v tých obciach a mestách etnicky zmiešaných oblastí, kde nie sú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tieto by zabezpečili zachovanie maďarských jazykových kompetencií pre tých žiakov, ktorí navštevujú školy s vyučovacím jazykom slovenským.
4E. Školy sú priestorom aj pre integráciu maďarských Rómov; bolo by účelné vypracovať a začleniť také učivo do učebných plánov na maďarských školách, ktorého cieľom by bola kultúrna integrácia maďarských Rómov na území Južného Slovenska. Mnohé školy, ale aj učitelia a pedagógovia sú na prítomnosť rómskych detí na maďarských školách nepripravení. V tejto oblasti sa dá dosiahnuť zlepšenie práve efektívnou metodickou prípravou a úprimnejšou, strategickou integračnou snahou.
4F. Pri budovaní maďarskej značky na Južnom Slovensku by sa nemalo zabudnúť na promovanie maďarského školstva. Cez predstavovanie osobností, ktoré vyšli z maďarských škôl sa dá rozptýliť strach a vymenovať všetky „pre”. Urobiť maďarské školy príťažlivejšími sa nepodarí, ak neprekročíme rámec argumentácie „kto je dobrý Maďar”.
4G. Zatváranie málotriednych škôl v maďarských obciach je pre nás neprijateľné. Ich likvidácia môže zároveň znamenať aj likvidáciu maďarského spoločenstva v týchto obciach. Malotriedne školy sa musia vyňať spod čisto ekonomických hodnotiacich kritérií. Ich činnosť je nutné hodnotiť s ohľadom na spoločenskú úlohu týchto škôl. To bude mať samozrejme aj ekonomické dopady. V optimálnom prípade by sme mali hovoriť skôr o znovuzavedení týchto inštitúcií na tých územiach, kde je počet Maďarov vysoký a maďarské školy neexistujú (napr. Nitra, Číž, Ímeľ atď.).
4H. Vysokoškolské vyučovanie v maďarskom jazyku na Slovensku má význam len v takom prípade, ak jeho úroveň dosahuje aspoň celoslovenský štandard. V opačnom prípade oslabuje naše spoločenstvo. Cieľom pre budúcnosť je preto zlepšovanie úrovne vzdelávania na maďarskej vysokej škole na Slovensku a efektívnejšia kontrola jej fungovania. Platí to najmä pre výchovu pedagógov, čo má zásadný vplyv na úroveň pripravenosti budúcich generácií.
4I. Kvalita vyučovania na školách s vyučovacím jazykom maďarským by sa mala overovať periodickými kompetenčnými meraniami. Tieto by umožnili získať objektívny obraz o výkonnosti celého výchovno-vzdelávacieho systému. Obzvlášť to platí pre malotriedne školy.
4H. Z hľadiska cieľov nášho spoločenstva by bolo žiadúce posilnenie stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, zvýšenie ich počtu a odstránenie regionálnych rozdieľov. Táto sieť je v súčasnosti nevyhovujúca, v niektorých regiónoch nedostupná, čo má za následok, že mnoho žiakov sa vzdá odborného vzdelávanie v materinskom jazyku. Našim dlhodobým cieľom je umožniť také odborné vzdelávanie žiakov v materinskom jazyku, ktoré reflektuje na požiadavky trhu.
5. Jazykové práva
Ak sa zhodneme na tom, že centrom národnopolitických snáh má byť zachovanie jazyka ako stmeľujúceho prvku, tak téma jazykových práv a jazykového zákona sa zhodnocuje ešte viac, ako tomu bolo doteraz. Asymetriu dnešného stavu dokázal jazykový zákon o používaní jazykov národnostných menšín prijatý za vlády Ivety Radičovej riešiť len čiastkovo. Je nutné poznamenať, že maďarský jazyk sa nepoužíva ani v zákonom daných možnostiach v tých obciach, kde žije väčšina maďarských obyvateľov.
Cieľom je, aby maďarský jazyk dostal stabilný priestor na verejných priestranstvách, inštitúciách a v styku s úradmi na území Južného Slovenska. Cieľom je nastolenie symetrie medzi štátnym jazykom a jazykom, ktorým rozpráva každý desiaty občan našej krajiny a ktorý je na týchto územiach historicky prirodzený. Dosiahnutie tohto cieľa závisí od samosprávnosti, čiastočne od zákonných úprav, ale aj od uvedomelého postoja občanov k používaniu maďarského jazyka.
5A. Najdôležitejším dlhodobým cieľom je uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území Južného Slovenska. Podarilo by sa tým odstrániť asymetrický stav, kde sú proti sebe explicitne preferovaný úradný jazyk voči menšinovému jazyku.
5B. Našim dlhodobým cieľom je zmena ducha doterajších právnych predpisov: od princípu „čo nie je zakázané, to sa môže” k princípu „môže sa aj to, čo nie je povinné”. Inak povedané: súčasná právna úprava používania jazykov národnostných menšín upravuje, za akých podmienok sa môžu používať. Implicitne vylučuje pritom všetky ďalšie možné prípady ich používania. Dáva minimálny priestor na ich povinné využívanie. Optimálna právna úprava by nechala otvorený priestor na používanie menšinových jazykov a upravovala by povinnosť, kde sa má používať. Takouto povinnosťou by bolo napr. uvádzať všetky oficiálne nápisy aj v jazyku národnostných menšín, kde tieto menšiny žijú.
5C. Prvoradou úlohou pre nás zostáva dosiahnuť stav, aby občania využívali svoje zákonné práva. Táto úloha má dve dôležité časti: na jednej informačnými kampaňami a publikáciami zvyšovať právne povedomie občanov a na druhej strane odstránenie nepresností, neprehľadnosti a nekonzistentných ustanovení v existujúcich zákonoch. Dobrá jazyková právna legislatíva má byť jasná a zrozumiteľná a má sa všetkými možnými spôsobmi vyvarovať navádzaniu na autocenzúru.
5D. Dôležitým faktorom je pomoc pri uplatňovaní existujúcich práv cez systémové stimuly. Napríklad chýbajúce dvojjazyčné dokumenty a terminológia, čiastočné pokrytie nákladov na plnenie týchto úloh zo štátneho rozpočtu, alebo preferovanie úradníkov miestnej samosprávy, ktorí ovládajú oba jazyky. Prax ukazuje, že uplatňovanie menšinových jazykových práv bez patričných stimulov naráža na odpor aparátu a systému.
5E. Aj naďalej budeme nápomocní pri zabezpečovaní vizuálnej a písomnej dvojjazyčnosti so zvláštnym dôrazom na cestné a železničné označenia a tabule, na prácu a úradnú komunikáciu miestnych samospráv v obciach s maďarskými obyvateľmi a na vydávanie dvojjazyčných informačných materiálov. V tejto oblasti vidíme veľký priestor na spoluprácu medzi miestnou a parlamentnou politikou a tretím sektorom.
5F. Navrhujeme zjednotenie administratívneho maďarského jazyka na Slovensku. Existujúce zdroje a literatúra (preklady zákonov, slovensko-maďarský právny slovník) nekomunikujú medzi sebou. Pre verejnosť je nedostupný jednotný úradno-administratívny maďarský jazyk. Bolo by žiaduce zosúladenie týchto dokumentov a ich spoločné zverejnenie na webových stránkach dostupných verejnosti.
- REAKCIA MATICE - kompletné znenie
Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej je toho právneho názoru, že Stratégia národnostnej politiky, ktorú predstavila politická strana Most – Híd, nie je správna a potrebná. Navrhované zjednotenie názvu územia Južné Slovensko aj symboly (zástava a znak), ktoré by mali byť spoločné pre maďarskú národnostnú menšinu žijúcu na juhu Slovenskej republiky, kultúrna a školská samospráva, snaha o zmenu verejnej správy a vytvorenie viacerých, rozlohou menších krajov, príp. tzv. prirodzených regiónov, a uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území SR, vytvárajú dojem, že to je pokus o vytvorenie autonómie na juhu Slovenskej republiky, čo pripustil aj podpredseda Mostu – Híd László Solymos.
Práva maďarskej národnostnej menšiny, ako aj príslušníkov iných národností je na území Slovenskej republiky nadštandardne upravené v súlade s medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR a ostatnými účinnými právnymi predpismi. Slovenská republika, ako člen, medzinárodného spoločenstva, ako aj Rady Európy, dodržiava a zaručuje základné ľudské práva a práva všetkých národnostných menšín, ktoré žijú na jej území. Úsilie o vytvorenie autonómie na južnom Slovensku je aj preto absolútne nepodstatné, zbytočné, a to aj pre národnostné menšiny, ktoré tu žijú. Finančné prostriedky, ktoré by mali byť na to určené, je výhodnejšie použiť na rozvoj školstva a kultúry pre národnostné menšiny. Na južnom Slovensku sú väčšinovým obyvateľstvom Slováci, a to len s výnimkou dvoch okresov.
Čo sa týka úbytku príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v SR, je potrebné za tým vidieť skutočnosť, že nastal nárast počtu Rómov. Rómovia sa národne začali uvedomovať a namiesto doterajšieho uvádzania národnosti maďarskej (resp. aj slovenskej) si uvádzajú národnosť rómsku.
Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej rozhodne nesúhlasí s autonomistickými snahami politickej strany maďarskej národnostnej menšiny. Potrebné je zabezpečovať zjednocovanie občanov SR bez ohľadu na národnostnú a jazykovú príslušnosť v záujme slovenskej štátnosti.
V Martine 1. októbra 2013
Viliam Komora, v. r.