Paleta a talent J. B. Klemensa a P. M. Bohúňa pozdvihovali národné hnutie
Výtvarné umenie v službách Matice slovenskej
Rastislav MOLDA – Foto: archív SNN
Už od začiatku pôsobenia Matice slovenskej bola s jej aktivitami úzko spätá umelecká činnosť. Medzi zakladajúcich členov Matice nepatrili iba umelci, ktorí na prezentáciu svojho talentu potrebovali atrament a pero, ale i takí, ktorí museli mať plátno a farby. K tým treba na prvé miesto zaradiť akademických maliarov Jozefa Božetecha Klemensa a Petra Michala Bohúňa.
Klemens svoj umelecký talent preukázal už pri zakladaní Matice slovenskej, keďže je autorom matičného znaku. Na základe jeho návrhu bola taktiež pred prvým valným zhromaždením Matice slovenskej 3. augusta 1863 postavená i slávobrána, pri ktorej v Turčianskom Sv. Martine vítali biskupa Štefana Moysesa. S Maticou úzko spolupracoval počas celého obdobia pôsobenia, čoho výsledkom sú i portréty významných osobností, ako aj ilustrácie pre matičný Letopis. Klemens bol tiež aktívnym členom matematicko-prírodného odboru Matice slovenskej a do zbierky matičného múzea získal významné archeologické pamiatky. K jeho aktívnej matičnej činnosti prispelo aj to, že od roku 1863 pôsobil na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde vyučoval matematiku, zemepis a kreslenie. Vďaka tomu bol v úzkom kontakte s bystrickými matičiarmi. Okrem iného je Klemens autorom oltárnych obrazov Vierozvestcovia sv. Cyril a Metod, ktoré sú v rímskokatolíckych kostoloch v Mojtíne, Dohňanoch, Detve. Inšpiračným zdrojom tohto obrazu mu bola socha slovanských apoštolov umiestnená v Týnskom chráme v Prahe.
■ MATIČNÝ KONKURZ
Len čo Matica začala sídliť v novej budove, bolo potrebné obrazmi zariadiť i Národnú svetlicu – miestnosť, kde sa každoročne usporadúvali valné zhromaždenia, zasadnutia výboru a kde sa uskutočnili i divadelné predstavenia. Keďže poprední predstavitelia Matice boli lojálni voči panovníckemu dvoru, rozhodli sa vypísať verejnú súťaž na zhotovenie obrazov Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety. Súbeh uverejnili Pešťbudínske vedomosti v roku 1865 v čísle 86. Inzerát oslovil oravského rodáka Petra Michala Bohúňa, ktorý sa ešte pred revolúciou prezentoval sériou slovenských ľudových krojov (ako napr. Slováci z Veľkej Vsi, Važca, Lučivnej, Družba a družica z dolnej Oravy, Bača a hájnik spod Oravského zámku, Slováci z hornej Oravy), na ktorej pokračoval aj po potlačení revolúcie. Najmä od začiatku 50. rokov 19. storočia bola jeho tvorba veľmi úzko spätá so slovenským národným hnutím – vytvoril portréty viacerých jeho popredných predstaviteľov a tiež príslušníkov meštianstva. Prostredníctvom umeleckej štylizácie na obrazoch minimalizoval stavovské rozdiely medzi slovenským meštianstvom, zemianstvom i strednou šľachtou a aj týmto spôsobom upevňoval národnú identitu formujúceho sa nového stredného stavu.
■ UMELCOVE PREDSTAVY
Na spomínaný súbeh listom zareagoval Bohúň už 6. novembra 1865, keď vedeniu Matice slovenskej ponúkol svoje služby. Matica si nakoniec zvolila práve Bohúňa, čomu sa sám autor tešil a už 10. marca nasledujúceho roka odpovedal listom a ponúkol bližšie informácie a svoju predstavu o stvárnení panovníka i cene obrazu. Navrhoval znázorniť cisára v „prirodzenej velikosti“, ako i s „bočnými vecmí jako: Korunou, architektúrou atd.“. Cenu diela určil na 100 zlatých. Taktiež informoval Maticu o tom, že obrazy bude maľovať vo svojom súčasnom mieste pobytu v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). Obrazy plánoval priniesť do Turčianskeho Sv. Martina sám. Vedenie Matice zaujímal i názor samotného predsedu, a tak už 14. marca 1866 Bohúňov list poslali biskupovi Moysesovi. Ten s odpoveďou neotáľal a odoslal ju už 20. marca. Moyses síce nepoznal Bohúňa osobne a ani jeho tvorbu, ale napriek tomu ho podporil a súhlasil s veľkým formátom obrazov i s cenou. Petrovi Michalovi Bohúňovi tak už nič nestálo v ceste namaľovať pre Maticu prvé obrazy, na ktorých pracoval počas leta a jesene 1866. S hotovými dielami sa do sídla Matice vybral v prvej polovici novembra, žiaľ po ceste ochorel, a tak do Turčianskeho Sv. Martina dorazili obrazy bez svojho autora. Ten poslal listom vedeniu Matice podrobné informácie, ako sa starať o diela. Taktiež prisľúbil, že do Matice príde na jar budúceho roka. Aj napriek nesmiernej usilovnosti a umeleckému talentu nedokázali Bohúň ani Klemens mobilizovať ďalšie generácie maliarov na prospech národného hnutia. Príčin bolo viacero – osobné, spoločenské, politické – a v neposlednom rade i nedostatok kapitálu a mecenášov v umení.