Vzdelaní nezamestnaní


KALISKÝ-HRONSKÝSEBAOBRANA

Vzdelaní nezamestnaní

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Ani tí Slováci, ktorí majú zamestnanie, nie sú podľa výsledkov nedávneho prieskumu spokojní so svojou prácou. Najčastejším dôvodom nespokojnosti je zlé platové ohodnotenie. Úplne spokojných so zamestnaním je na Slovensku len šesť ľudí zo sto. Výsledky prieskumu okrem iného ukázali, že najviac spokojní v práci sú ľudia vo veku od dvadsaťpäť do tridsaťštyri rokov, najmenej ľudia pred dôchodkom – vo veku nad päťdesiatpäť rokov. Spokojnejších ľudí nájdeme v Bratislavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. V ostatných krajoch majú ľudia k spokojnosti ďaleko...

 

Najviac spokojných zamestnancov majú telekomunikácie. Rady spokojných rozširujú zamestnanci vrcholového manažmentu, zákazníckej podpory, marketingu a reklamy. Najmenej spokojných zamestnancov pracuje v textilnom priemysle, baníctve, hutníctve, žurnalistike, polygrafii a drevospracujúcom priemysle.

Kategórie, ktoré majú spokojných zamestnancov, patria k nadpriemerne zarábajúcim, čo úzko súvisí s dôvodmi, prečo ľudia nie sú vo svojej práci spokojní. Nízku mzdu označili ako hlavný dôvod nespokojnosti takmer dve tretiny respondentov s veľkým predstihom pred ostatnými dôvodmi. Slovákov trápi aj nemožnosť kariérneho rastu z pracovných odvetví ako výroba kovov, hotelové služby alebo školstvo. Vzťahy s nadriadenými najviac trápia tých, ktorí pracujú v poisťovníctve, štátnej správe a strojárskom priemysle.

S pracovnými problémami súvisí aj to, že na Slovensku je vyše sedemdesiat percent mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. Je to fakt uvedený v materiáloch Stratégie Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020, ktorý na rokovanie vlády predkladal rezort školstva. Vypracovaním stratégie chce Slovensko posilniť postavenie mládeže vo všetkých sférach života a garantovať jej rovnoprávne postavenie v spoločnosti.

Ročne vynakladá Slovensko na zníženie nezamestnanosti iba približne jedno percento hrubého domáceho produktu. EÚ ako celok dáva oveľa viac peňazí na projekty zamestnanosti a na zmiernenie nezamestnanosti. Na Slovensku je teda v porovnaní s inými krajinami EÚ inštitucionálna podpora mladých nezamestnaných absolútne nedostatočná a existuje len málo foriem podpory, ktoré by im uľahčili zvládnutie vstupu na trh práce – uvádzajú materiály Stratégie...

Ďalším smutným faktom je, že z celkového počtu mladých Slovákov bez práce je až 54,4 percenta dlhodobo nezamestnaných, a to aj napriek tomu, že dosiahnutá vzdelanostná úroveň mladých Slovákov je vyššia v porovnaní s inými krajinami EÚ. Mladý človek na Slovensku sa vzdeláva v priemere sedemnásť rokov. V porovnaní s inými členskými štátmi EÚ je na Slovensku relatívne málo mladých ľudí (približne päť percent), ktorí neukončili povinnú školskú dochádzku. Napriek týmto skutočnostiam – uvádzajú tvorcovia Stratégie – je uplatnenie mladého človeka na trhu práce zložité.

Nuž, je dobre, ak si štátne inštitúcie dávajú vypracovať analýzy a uvedomujú si smutné fakty. Je tiež chvályhodné, ak potom prijímajú stratégie na odstránenie problémov. Otázne je však najmä to, či sa zlepšenia situácie dožijú ľudia, ktorí dnes patria medzi mladých, no pomaly a isto sa stávajú občanmi v strednom veku, ktorí nedostali šancu vybudovať si zmysluplnú pracovnú kariéru.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.