Matica slovenská nie je spokojná so situáciou v našej spoločnosti
Aktuálne problémy nášho národa a štátu – to bola hlavná téma okrúhleho stola slovenskej inteligencie, ktorý sa zišiel z podnetu Matice slovenskej. Prostredie historickej budovy pôvodne Slovenskej národnej rady v Bratislave na Župnom námestí vytvorilo pôsobivú, doslova dejinnú kulisu rokovaniu, ktorého hlavným cieľom bolo definovať naliehavé potreby národných a štátnych záujmov, spoločenských a sociálnych potrieb slovenskej spoločnosti.
Výsledky sú obsiahnuté vo Vyhlásení okrúhleho stola slovenskej inteligencie, ktoré sme uverejnili v Slovenských národných novinách (SNN) č. 2. Vychádza z historického poslania Matice slovenskej – teda z povinnosti, aby sa zvrátil terajší stav hmotnej a morálnej chudoby našej národnej a občianskej spoločnosti.
■ MONTÁŽNA DIELŇA
Modelové stanovisko pre túto časť verejnej diskusie vniesol generálny riaditeľ tlačiarne Neografia, ktorá patrí Matici slovenskej, Emanuel Balážia: „Neografia ide stavať na pozemku, ktorý vlastní v Martine-Priekope, nový závod, náklady sa odhadujú na 13 miliónov eur, investičný zámer Neografie je už predložený na posúdenie vplyvov na životné prostredie, dôležité je, čo mi povedali architekti: navrhujeme stavbu, ktorá tu bude navždy, mnohé továrne, prevádzky, ktoré sme v okolí a inde navrhovali, doteraz boli tak nanajvýš na dvadsať rokov, na dve desaťročia! A čo bude potom?“ Položil otázku E. Balážia. „To poukazuje na nevyhnutnosť trvalej štátnej podpory domácich podnikateľov, na rozširovanie základne tých podnikov, ktoré chcú a môžu udržať zamestnanosť. S tým súvisí aj stav technického školstva – už teraz pociťujeme obrovský pretlak humanitných smerov, ale nemáme dostatok technických pracovníkov – a nie sme sami, ktorí si uvedomujú nedostatok technikov, to znamená, že treba zmenu orientácie časti školstva, teda štátnej politiky v tomto smere! Veď napokon naším cieľom je, aby sme nezostávali montážnou dielňou, pre ktorú sa stavajú haly len na dve desaťročia, ale mali stále viac kvalifikovaných ľudí a vyrábali čoraz viac vecí s vyššou pridanou hodnotou – teda také, kde sa naša práca zhodnotí čo najviac.“
Príbeh Neografie oslovil publikum, v ktorom sa nachádzali známi slovenskí manažéri, ktorí úspech dosiahli takrečeno vlastnými rukami, vlastným umom a nie v nejednoznačných privatizačných procesoch. Jedným z prítomných bol napríklad priamočiary verejný a nekompromisný kritik korupčných praktík, predseda Klubu 500 Vladimír Soták, spolumajiteľ Železiarní Podbrezová. Dôraz na vyváženosť slovenskej ekonomiky, ako aj pôsobnosť nielen smerom do EÚ a na Západ, ale i na Východ, menovite na Ukrajinu, Ruskú federáciu a veľké a významné štáty Spoločenstva nezávislých štátov, napr. aj na Bielorusko kládol Ľudovít Černák. Tento nielen pamätník, ale aj priamy aktér historických udalostí pri vzniku Slovenskej republiky poukázal na to, že v historickej sále SNR vidí samé známe tváre, tie isté, ktoré tam boli pred dvomi desaťročiami. Nevyhnutná je však nová krv, nové tváre. Predseda MS M. Tkáč ihneď poukázal na šéfa Mladej matice, ktorej organizácie pribúdajú, počet narastá – Mariána Gešpera. Viliam Hornáček v kritickom vystúpení týkajúcom sa nedodržaných sľubov politických strán v uplynulých desaťročiach pripomenul, že už na zhromaždeniach združenia Korene vystúpili výrazní predstavitelia novej strednej generácie – Roman Michelko a Maroš Smolec a iní.
■ POTREBUJEME SKUTKY
Matica chce týmto zhromaždením dosiahnuť jednoznačný prelom – a to tak v orientácii, akou by sa mala uberať verejná diskusia, ako aj v aktivizácii verejnosti. Predseda Matice slovenskej M. Tkáč terajšie potreby zhrnul do slov: „Nie slová, nie články, ale činy, skutky potrebujeme. Publicita a ovplyvňovanie verejnej mienky sa má dosiahnuť tak, že predstavitelia pracovnej skupiny Matice slovenskej – Marián Tkáč, Ján Eštok, Marián Gešper, Jozef Kollár a Štefan Martinkovič – budú informovať prezidenta republiky a požiadajú ho o podporu predložených návrhov; skupina bude rokovať s rozhodujúcimi politickými stranami a tiež so Slovenskou priemyselnou a obchodnou komorou, so zamestnávateľskými organizáciami a s Konfederáciou odborových zväzov a koncom februára 2012 posúdi, ktoré politické strany si návrhy prijaté vo Vyhlásení osvojili a do akej miery. Po voľbách bude cieľom rokovať s víťazmi tak, aby návrhy, ktoré vzišli z okrúhleho stola a boli obsiahnuté vo Vyhlásení, dostali sa do vládneho programu. „Chceme byť aktívni aj po predčasných parlamentných voľbách, pripravujeme napríklad návrh na zmenu zákona, aby nemohli kandidovať za poslancov len príslušníci nejakej strany,“ povedal M. Tkáč.
■ ČAS PRE INTELIGENCIU
„Je tu čas, aby sa národ dozvedel, čo hovorí jeho inteligencia pod krídlami Matice. Veríme, že sa to dozvie. A že sa to dozvedia politici, ktorí sa budú uchádzať o jeho hlasy. Nadstranícka Matica, ktorá vo voľbách nekandiduje, cíti povinnosť byť pri tom. V záujme národa. Pred dvadsiatimi rokmi sa stretla slovenská inteligencia pod vedením našich bardov Imricha Kružliaka, Romana Kaliského a Vladimíra Mináča na Donovaloch týždeň pred parlamentnými voľbami a posmelila politikov k štátnej samostatnosti. Dnes nám ide o nové smerovanie tohto štátu. Je to čas pre Maticu slovenskú, jej členov a sympatizantov,“ vyhlásil M. Tkáč. Odpovedal aj na otázku: Prečo Matica slovenská? „A kto iný? Vari naše rozkmotrené politické strany? Finančný trh a všemocné finančné skupiny, ratingové agentúry či médiá? Matica, najstaršia slovenská, kultúrna ustanovizeň, preto, lebo v súčasnosti nepoznáme u nás žiadnu spoločenskú ani stavovskú organizáciu, ktorá by bola taká reprezentatívna a nadstranícka, aby na najzávažnejšie problémy spoločnosti vážne upozornila a dožadovala sa ich riešenia. Nechceme návraty do minulosti, chceme však nadviazať na tú Maticu, ktorá v dávnej i nedávnej minulosti spoľahlivo a dôsledne bránila záujmy národa. Jej prvé stanovy spísali presne pred 150 rokmi – 5. februára 1862,“ zdôvodnil predseda MS Marián Tkáč zvolanie okrúhleho stola.
Ak je demokracia o slobode, akúže to máme demokraciu, keď väčšinu trápi nesloboda a chudoba? Sme chudobní hmotne aj mravne. Za stôl si zasadli nové slová: korupcia, klientelizmus, tunelovanie. Materiálny blahobyt nemnohých neodstráni problémy všetkých. Naša vnútorná sloboda je práve v tom, že môžeme kritizovať samé základy systému. Áno, pýtame sa, kedy konečne budú naši mladí poznať a milovať vlastné pravdivé, neskreslené dejiny? Veď kto ovláda minulosť, ten ovláda budúcnosť, a ten, kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť. Sme rozhodne za posilnenie vyučovania pravdivých slovenských dejín a vlastenectva na našich školách,“ vyhlásil M. Tkáč. Je tu čas vyjadriť sa. Povedať nahlas, čo naozaj potrebuje a chce tento národ, čo naozaj potrebujú a chcú občania našej krásnej domoviny. Okrem iného predseda MS vyzval:
„Hovorme o možnostiach prekonania chudoby hmotnej i mravnej, o prekonaní krízy, ktorá je dôsledkom aj našich zlyhaní.
Hovorme o tom, načo nám je štát, ak sa nemá práve v čase krízy ‚miešať‘ do hospodárstva, ak sa nemá starať o prežitie a zdravie, vzdelanie a kultúru?
Hovorme o možnostiach dorozumieť sa, mať možnosť vzdelávať sa počúvať bohoslužby v štátnom jazyku na celom území Slovenska, v každej dedine.
Hovorme otvorene a sebavedomo o vlastnej histórii, urobme všetko pre to, aby slovenské médiá neboli slovenskými len podľa mena.
Hovorme si pravdu, ktorá nás oslobodí.“
Pokračoval: „Mysleli sme si, že po zmene uskutočnenej v roku 1989 sa konečne dostanú k slovu odborníci, ľudia morálne na výške, ktorí to s národom a neskoršie so získanou samostatnosťou myslia statočne, a preto budú konať výhradne v prospech národa a štátu. Neuplynulo veľa času, aby sme pochopili, že sme čakali zbytočne a naivne. Čo si máme myslieť o ľuďoch, ktorí boli proti zvrchovanosti vlastného národa, ale nehanbia sa obsadzovať vysoké funkcie a brať platy z peňazí štátu, ktorý nechceli? A ktorí sa dokonca ostýchajú nazvať ho ‚štátom‘, ‚domovinou‘ či ‚vlasťou‘, je im len ‚touto krajinou‘. Čo si máme myslieť o tzv. politikoch, ktorí nás bez prestania delia na Slovákov, ‚našich maďarských spoluobčanov‘, Rusínov a ďalších? Kedy konečne pochopia našim štátom platení ľudia, že delenie občanov nášho štátu na Slovákov a iných ‚našich spoluobčanov‘, je úmyselným vytváraním umelých bariér pre spolunažívanie? Dokedy sa máme v duchu bývalej, iným vyhovujúcej koncepcie z čias pražského centralizmu deliť? V takej situácii je u nás aj jeden úradný jazyk, v iných štátoch samozrejmosť, považovaný za zbytočný. Kedy konečne zavedieme právnu úpravu, ktorá platí v iných štátoch EÚ, napríklad, kto má pas Francúzskej republiky, je Francúz, možno iného pôvodu, ale Francúz. Je čas vytýčiť a uskutočniť užitočné a vekmi overené heslo ‚viribus unitis‘, to znamená jednotne! Veľmi varovný signál je, ak sa na jeho krytie majú poskladať najchudobnejší. Nepríjemná je situácia, ktorá celú spoločnosť rozkladá a súvisí s akoby organizovaným závažným mravným úpadkom: morálka a mravnosť sú označované za prežitok a sú vytláčané zo škôl. Tisícročná opora národa – viera v Boha – je považovaná za zbytočnú a nahradzuje sa liberalistickými teóriami. A tak sme svedkami rozkladu tradičnej rodiny, opustenosti detí, uvoľnenej morálky mládeže, ktorá aj preto, že nemá kde športovať, užíva omamné látky. Ich dekriminalizáciu majú dokonca niektoré politické sily v programe! Rozkráda sa vo veľkom rozsahu, hovorí sa tomu klientelizmus, korupcia či tunelovanie, množia sa vraždy a lúpeže. Veľmi vážna je aj rómska problematika. Na jej riešenie naozaj nie je vypracovaná žiadna vyhovujúca koncepcia. “ (...)
■ GLOBALIZÁCIA A MÉDIÁ
„Globalizácia oberá Slovensko o časť svojej suverenity a národnej identity. Stratili sme už vojenskú nezávislosť, strácame nezávislosť ekonomickú, diplomatickú a napokon i politickú. Ak bude takýto trend pokračovať, stratíme aj kultúrnu svojbytnosť. Prvé náznaky sa objavujú už vo vysielaní slovenských televízií. Najnovšie na Slovensku sledujeme americké súťaže talentov, licencované reality šou a varenie českých kuchárov. Na Slovensku máme asi málo kvalitných slovenských kuchárov, keď ich potrebujeme spoza rieky Moravy. Globalizácia teda nahlodáva aj kultúrnu suverenitu Slovákov. Médiá tomuto procesu drukujú. Časť z nich je totiž v rukách zahraničných majiteľov, vrátane najvplyvnejšieho mienkotvorného denníka a komerčnej televízie. Prečo by tieto médiá chránili slovenské záujmy? Sú predsa v neslovenských rukách. Slovenská národná identita im je cudzia,“ uviedol vo svojom vystúpení šéfredaktor SNN Maroš Smolec.
„Žiaľ, aj vplyvné médiá v rukách slovenských vlastníkov nebojujú proti globalizácii. Financované sú predsa miliónmi eur z reklamných kampaní, ktoré prúdia z pokladní zahraničných firiem, ako sú mobilní operátori, zdravotné poisťovne, farmaceutický priemysel či výrobcovia automobilov. Tragické však je, že tento trend akceptujú aj verejnoprávne médiá Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ktoré sú financované priamo Slovákmi. Tieto médiá by mali mať vlastnú vysielaciu štruktúru zameranú na pôvodnú tvorbu. Odlíšiť sa od komercionalizácie. Slovenskému rozhlasu, teda časti komplexu Rozhlas a televízia Slovenska, sa to darí. Slovenská televízia však zaostáva. Matica slovenská ako národná inštitúcia podporujúca vlastenectvo a národnú svojbytnosť by mala žiadať predovšetkým Slovenskú televíziu, aby striktne dodržiavala pomer vysielania relácií produkovaných na Slovensku. Pôvodná tvorba totiž nie je Pošta pre Teba so slovenskými príbehmi. Je to totiž licencovaný program ako všetky druhy trápnych reality šou.
Matica slovenská je tiež verejnoprávna inštitúcia ako Rozhlas a televízia Slovenska. Preto by mala prostredníctvom slovenskej vlády žiadať o bližšiu spoluprácu medzi ňou a verejnoprávnymi médiami. Nie je predsa možné, že až štyri hodiny vysielacieho času okupuje na STV 2 v ‚prime time‘ jednostranne zafarbený, nejedlý redaktor za tisíce eur honoráru. Matica slovenská by mala žiadať vyčlenenie času pre vlastnú, pôvodnú reláciu v rámci vysielacej štruktúry televízie aj rozhlasu. Veď len keby každý z tu prítomných predstaviteľov slovenskej inteligencie bol hosťom jedného dielu, bolo by čo vysielať na roky dopredu. A relácia by dodržiavala základné princípy demokratickej žurnalistiky, ako je pluralizmus, čo napr. otravnej relácii spomínaného novinára chýba,“ dodal šéfredaktor SNN.
Dušan D. KERNÝ