Zdá sa, že v mimovládnych organizáciách zakladajú ohne, len aby mali čo hasiť
Asi naozaj nevedia, o čom hovoria
Ivan Brožík – Foto: SNN - Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Predstavitelia mimovládnych organizácií, ktoré majú v popise živnosti blokovanie akejkoľvek resocializácie časti rómskeho obyvateľstva na Slovensku, sú buď hlúpi a majú obrovské znalostné medzery, alebo vedia, že to, čo hlásajú, nie je pravda, a teda zavádzajú verejnosť. Len aby živnosť fungovala a vynášala.
Pri predstave, koľko financií zo zahraničia, určených práve Rómom, pretečie cez takéto „mimovládky“ (MVO) a koľko sa v nich aj definitívne roztopí, je veľmi pravdepodobná druhá možnosť. V každom prípade zamestnanie na dobu neurčitú a s pravidelným príjmom v MVO je dobré živobytie.
■ POLLÁKOV ZÁMER
Zámer vládneho splnomocnenca P. Polláka je v podstate jednoduchý a stavia na známej múdrosti – bez práce nie sú koláče. Aj sociálne dávky musia byť poskytované aspoň za minimálnu protihodnotu. A pokuty za páchanie priestupkov musia byť tak isto vymožiteľné, inak sa štát dostáva do polohy neschopného zaručiť zákonnosť. Ako inak ich vymôcť, ak nie siahnutím na dávky? Treba pripomenúť, že toto všetko sa týka asociálov, neprispôsobivých a tých, ktorí si zo sociálnej siete, štátu a všetkých nás urobili dojnú kravu. Aj keď je „Pollákova“ iniciatíva reformou splnomocnenca vlády pre rómsku menšinu, je absolútne jasné, že jej obsah smeruje iba k náprave presne a konkrétne menovateľnej časti. Dokonca aj do radov Nerómov. Nie je to teda reforma, ktorá by pre Rómov paušálne na Slovensku zaviedla nútené práce.
Niektoré mimovládky boli dlhé týždne po zverejnení základných téz Pollákovej reformy ticho. Akoby bez názoru, ani čoby boli v šoku, že prišiel ktosi s čímsi, čo môže znamenať, že tieto MVO časom logicky vypadnú z hry – teda z finančných tokov – nech už sa volajú eurofondy, granty, sponzoring, dotácie, čokoľvek. Zrejme čakali na pokrik spriatelených mocnejších a spoľahlivých financmajstrov, najmä politikov pravice. Sklamal ich však už aj exminister práce Kaník, ktorý síce Polláka ofrflal, ale v zásade s princípom jeho reformy v reči politickej „nemá problém“. A tak bol čas vytiahnuť do boja mimovládne voje.
„Viaceré mimovládne organizácie poukazujú na to, že ide o porušovanie zákazu nútenej práce, práv detí či ochrany pred diskrimináciou. Ponúkať prácu pod hrozbou sankcií, pretože štát dopredu predpokladá, že ľudia sú leniví a nebudú mať o ňu záujem, zaváňa nútenou prácou,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.“ (Pravda, 14. 10. 2013) Jeden výrok za mnohé podobné. Má naznačiť a vštepiť do podvedomia, že nútiť pracovať niekoho je v rozpore s Ústavou SR. Tak sa pozrime, čo na to samotný základný zákon štátu. Môže tak urobiť každý, s pomocou internetu to trvá asi tri minúty.
■ REČ ÚSTAVY
V článku 18 Ústavy SR hneď v prvom odseku sa síce píše: „Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.“ Ale súčasťou ústavného zákona je aj nasledujúci text článku 19, kde sa v odsekoch a, c, d, e píše: „Ustanovenie odseku 1 článku 18 sa nevzťahuje na ... osoby vykonávajúce iný trest, nahrádzajúci trest odňatia slobody..., službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm..., konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných osôb..., menšie obecné služby na základe zákona.“
Za iný trest ako trest odňatia slobody sa považuje aj pokuta, a to bez debaty. Všetci vieme, ako vojaci dreli počas pohromy v Jarovniciach, a drvivá časť tamojších obyvateľov sa sústredila nanajvýš tak na odber tiež vojakmi varenej a zadarmo podávanej stravy. A menšie obecné služby? Tak kde sú tu nútené práce v rozpore s Ústavou SR? Kde Pollákova reforma „naráža na ústavnosť“?
Pravdaže, vychádza z toho, že treba naplniť ústavou garantované právo na prácu, a to pre všetkých. Pretože aj medzi Rómami je väčšina takých, ktorí pracovať chcú, ale na trhu práce šancu stratili. Možno aj vinou svojich rodičov a spoluosadníkov. A aktuálne skúsenosti tvrdia, že práve títo sú dnes šťastní, ak dostanú od starostu dôveru a môžu si zarobiť pár desiatok eur povedzme na aktivačných prácach. Tak prečo aj v tomto ich skromnom a konečne trochu šťastnom začiatku niektoré MVO robia všetko preto, aby sa im to zakázalo? Z obavy o stratu vlastnej „náplne práce“?