Hrozby s novými názvami, ale so starou podstatou


Ritomská - štvorecMária RITOMSKÁ, predsedníčka OZ Práca, a vzťahy o mobbingu a bossingu

Hrozby s novými názvami, ale so starou podstatou

Text a foto: (red)

V spoločnosti, kde vládnu tvrdé lakte a všelijakými prostriedkami sa zápasí o získanie a udržanie si pracovného miesta, kde sa neraz jednoznačne aj nehumánne presadzuje potreba, vôľa a názor zamestnávateľa a zamestnanci sa neraz ocitajú v krajných existenčných situáciách aj niekoľko mesiacov bez mzdy alebo zo dňa na deň vo výpovedi, je odborná kvalifikovaná oponentúra proti takémuto konaniu viac ako potrebná. Chce ňou byť aj občianske združenie Práca a vzťahy. O psychickom nátlaku na pracovisku zo strany kolegov alebo od vedenia firiem – o tzv. mobbingu a bossingu – sme hovorili s poslankyňou NR SR a šéfkou spomínaného OZ Máriou Ritomskou.

● Prečo vznikla táto mimovládna organizácia, aké sú jej ciele a vízia činnosti do budúcnosti?

Od roku 1989 na Slovensku vzniklo veľa inštitúcií, ktoré majú vo svojom  názve či náplni ochranu ľudských práv, ale prakticky nemajú kompetenciu riešiť správanie toho, kto vykonáva psychický teror na pracovisku. Preto sme hľadali riešenie a našli Občianske združenie Práca a vzťahy, ktoré vzniklo v októbri 2003 a vtedy aj bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Na výročie nežnej revolúcie 17. novembra 2011 sme oficiálne obnovili jeho činnosť s náplňou monitorovať firmy a pracoviská s podozrením na výskyt šikanovania zamestnancov a s tzv. nebezpečnou firemnou kultúrou. Dokumentujeme prípady narušených medziľudských vzťahov na pracovisku, prejavy šikanovania, mobbingu, bossingu, sexuálneho obťažovania. Náplňou združenia je aj výchova, vzdelávanie, poradenstvo, osveta v oblasti medziľudských vzťahov na pracovisku s poukázaním na dôsledky ich porušovania, psychologická a právna pomoc obetiam spomenutých javov. Tiež informovanie verejnosti, dôsledná kontrola a prevencia proti akémukoľvek porušovaniu medziľudských vzťahov na pracovisku a poukazovanie na príčiny vzniku ponižovania zamestnancov, formy ubližovania, útokov na ich psychiku, vyvolávanie stresov a depresií a šikany na pracovisku.

● Ako hodnotíte úroveň ochrany ľudských práv na pracoviskách?

Zamestnanci na mnohých pracoviskách nemajú nijakú istotu v stabilite pracovného pomeru, nemajú pocit sociálnej bezpečnosti, odcudzujú sa svojmu zamestnávateľovi. Stála a dlhotrvajúca neistota a napätie často zhoršujú ich zdravotný stav. Ohrozením existenčných podmienok zamestnancov opäť silnejú antagonistické tendencie vo vzťahu k ich zamestnávateľom.

● Ako sa môže zamestnanec brániť proti psychickému teroru na pracovisku?

Odporúčame viesť si podrobný súpis prejavov mobbingu, akýsi mobbingový denník, aby sa v prípade použitia právnych prostriedkov dalo oprieť o konkrétne fakty a nielen o emocionálne podfarbené všeobecné sťažnosti. Ak nastávajú problémy v komunikácii, postihnutý by mal trvať na stretnutí a dožadovať sa vysvetlenia. V prípade odmietnutia netreba ustúpiť, ale žiadať o stretnutie doporučeným listom, ktorý zároveň poslúži ako dôkaz pri prípadnom súdnom konaní. Psychický teror na pracovisku nesleduje priame poškodenie obete, ale jej zastrašenie, aby ju prinútili odísť na vlastnú žiadosť...

Ritomská proti bossingu


Poslankyňa, ktorá bojuje proti týraniu zo strany "šéfov".

● V čom vidíte príčinu tohto správania sa na pracovisku?

Hlavnou príčinou je ťažká porucha komunikácie alebo zhoršenie vzťahov v kolektíve pracovníkov až vo forme nežiaducej agresivity. Mobér alebo nadriadený si neuvedomuje, že spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie často aj s trvalými následkami.

Spomínali ste právnu pomoc a zastupovanie v súdnych sporoch. Dá sa dosiahnuť úspech aj mimosúdnou cestou?

Samozrejme, že sa to dá, je to na vôli zúčastnených strán. Vyzývame priamych nadriadených o možnosť vyjadrenia sa a osobného kontaktu, kde ich chceme informovať o našej pomoci pri zlyhaní komunikácie. Žiaľ, často sa stáva, že namiesto ústretovosti sa stretávame s firemnými právnikmi, ktorí zvyčajne tvrdia, že konanie zamestnávateľa bolo v súlade so Zákonníkom práce. Je potom na nás, aby sme ukázali, ako a kde za bossing deje – kde zamestnávateľ koná nehumánne, dopúšťa sa neľudského konania, ponižovania, sabotovania a zneužívania práce obete.

● Existuje legislatíva, právny postih na takéto správanie zamestnávateľa?

Zatiaľ nie. Ale občania si to žiadajú, preto ma poslali do parlamentu.

● Médiá nedávno priniesli informáciu, že ste vystúpili z hnutia OĽaNO? Prečo ste tak urobili?

Lebo hnutie nechcelo prijať môj program týkajúci sa ochrany ľudskej dôstojnosti na pracoviskách, s ktorým som prišla do parlamentu. Naopak, moji kolegovia tiež začali tvoriť zákony podľa zaužívanej parlamentnej praxe – teda že každý poslanec musí prispievať do spoločného tímu právnikov, ktorý pre nich pripravuje zákony. Toto som odmietla. Som toho názoru, že zákony treba robiť zdola – od ľudí a pre nich.

● Ako si predstavujete ďalšiu činnosť v parlamente?

Budem viesť občanov k tomu, aby sa nijako nenechali ponižovať na svojich pracoviskách. Tiež budem pokračovať na príprave zákona na ochranu zamestnancov, resp. antimobbingového zákona.

● Prispela k tomu aj medzinárodná konferencia o ochrane práv zamestnancov na pôde nášho parlamentu?

Áno, minulý rok 13. novembra sme v NR SR zorganizovali prvú medzinárodnú konferenciu s názvom Ľudsko-právny rozmer ochrany práv zamestnancov, kam sme pozvali premiéra aj príslušných ministrov, Národný inšpektorát práce, krajské inšpektoráty práce, úrady práce, psychiatrov, psychológov. O konferenciu prejavili obrovský záujem občania, ktorí majú negatívne skúsenosti s mobbingom, a takých je okolo osemdesiat percent.

Zlé medziľudské vzťahy dokazuje skutočnosť, že sa mnohí báli vystupovať pod vlastným menom a nechceli byť na fotodokumentácii, ktorú dáme do pripravovaného zborníka z konferencie.