Pevná spoločnosť stojí na dejinných základoch. V ostatnom čase zaznieva istá nostalgia za spoločným štátom Slovákov a Čechov a v praxi sa to prejavuje najmä cez RTVS. Či už z nedostatku finančných prostriedkov, alebo jednoducho z nedostatku profesionality využívajú verejnoprávna televízia a rozhlas stále vo väčšej miere služby českých odborníkov. Ak si uvedomíme, že iba pred dvoma desaťročiami sme zavŕšili svoj emancipačný proces a stali sa suverénnym národom s vlastnou štátnosťou, nemusíme si vyčítať isté nedostatky. No keď ich z roka na rok pribúda, už to nie sú nedostatky, ale vedomý proces postupného zbavovania sa vlastnej svojprávnosti.V roku 2018 si pripomenieme jubileum vzniku Česko-Slovenska. Za riekou Moravou to iste bude inak a nepomýlime sa, keď povieme, že budú oslavovať sto rokov českej štátnosti. Avizovali to už pri zmienke o prípadnom prijatí eura, ktoré nemalo byť skôr než po storočnici „českej“ koruny. Pripomínanie českého šovinizmu sa na Slovensku nenosí, hoci by to bolo užitočné. Lebo v kombinácii s komunistickou ideológiou spôsobil Slovákom mnohé príkoria.
■ ČESKÉ INTRIGY
V týchto dňoch vyšla publikácia Emílie Hrabovec a kolektívu s názvom Slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda v Ríme (1963 ‒ 2013). Pri uvedení knižky poznamenala, že až do roku 1989 nesmel mať v názve slovenský ani svätý. V Ríme mali svoje ústavy všetky štáty, Česko-Slovensko nevynímajúc. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého bývali študenti, ktorí sa pripravovali na kňazské povolanie alebo aj študujúci novokňazi. Mnohí Slováci ušli pred komunistickým režimom a zakladali tzv. národné osady. Duchovná služba vysťahovalcom dostala dobrý základ, keď v roku 1952 pápež Pius XII. ustanovil, že pre vysťahovalcov sa majú zriadiť misie v každej krajine, kde žijú, na národnostnom, resp. jazykovom princípe. Na riadenie misií i pre potreby duchovného života na Slovensku, prenasledovaného komunistickým režimom, už nestačil viac-menej český Nepomucenum. Slováci sa rozhodli vybudovať vlastný ústav.
Už pri zriaďovaní misií sa český misionár vo Francúzsku zasadzoval za zriadenie česko-slovenskej misie. Márne. Podstatne agresívnejšie si viedla česká strana voči zriadeniu Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Najvyšším vatikánskym kruhom podsunula informácie, že ide o útok na Nepomucenum, inšpirovaný politickými úmyslami – separatizmom Slovákov. Keď Slováci napokon svoj zámer obhájili, mohli si svoj ústav vybudovať iba za hranicou Rímskej diecézy.
■ ZNIČUJÚCE ÚTOKY
Je evidentné, že Slováci sa pod tlakom pražského mocenského aparátu mali vytratiť ako národ. Zo štátneho znaku bol odstránený dvojkríž a vyvíjalo sa nesmierne úsilie na zlikvidovanie vedomia kresťanskej a národnej dimenzie slovenských dejín. Dokonca sa spochybňovala i spätosť cyrilo-metodskej misie s Veľkou Moravou. Z knižky o dejinách ústavu sa čitateľ dozvie viac o položení slovenského národa v povojnovom období než z učebníc dejepisu. A azda aj pochopí, prečo sme sa ani za vyše dvadsať rokov štátnej samostatnosti nespamätali zo zničujúcich útokov voči našej duchovnej a národnej identite. Pápež Pavol VI., ktorý už v šesťdesiatych rokoch počas audiencie pobozkal slovenskú zástavu, adresoval Slovákom tieto slová: „Pevnú spoločnosť nemožno vybudovať bez ohľadu na dejinné základy, myšlienkové dedičstvo a národnú kultúru.“
Nepochybne budú Česi v roku 2018 oslavovať vznik českej štátnosti. To, čo nám nikdy nedopriali. Aj preto by sme im pri tom nemali asistovať.
Text a foto: Eva ZELENAYOVÁ