Aliancia NATO sa stále viac približuje k ruským hraniciam. Všetky slovenské médiá zaznamenali, že v Nemecku sa vytvoril nový druh vojsk pre kybernetický informačný priestor. Ministerka obrany Ursula von der Leyen z Kresťanskodemokratickej strany CDU to nazvala historickou chvíľou. Ide totiž nielen o jednotku, ale celý obrovský komplex súvisiaci s vytvorením nového druhu nemeckého vojska. Ako povedala ministerka, je na rovnakej úrovni ako pozemné vojská, letectvo a námorníctvo. A to je naozaj historická zmena. Až do vypuknutia vojny proti Juhoslávii (1991) sa zdôrazňoval obranný charakter nemeckej armády, ktorá bola navyše udržiavaná na nízkych počtoch – na siedmom mieste na svete, v Európe za Veľkou Britániou a Francúzskom. Historická zmena spočíva v tom, že schopnosť obrany pred kybernetickými útokmi zároveň vytvára možnosť protiútoku. Inými slovami, kto je na takej úrovni, že sa dokáže brániť, je schopný rovnako dobre aj útočiť. Hranica medzi obranným a útočným zariadením prakticky nejestvuje. Nový druh vojsk nevzniká na zelenej lúke, už dlhé roky jestvovala malá, v tajnosti udržovaná jednotka v Reinbachu pri Bonne, ktorá sa cvičila v oblasti kybernetických útokov a obrany. Tá sa stala teraz základom nového druhu vojsk ojedinelého svojou prípravou aj početným zväčšením až na trinásťtisícpäťsto príslušníkov. Celý bundeswehr má okolo stoosemdesiattisíc príslušníkov a personálu.
■ HISTORICKÁ ZMENA
Táto zmena sa zároveň odohráva v čase, keď Aliancia NATO zvyšuje vojenskú prítomnosť v členských štátoch hraničiacich s Ruskou federáciou. Práve nemecké vojenské štruktúry sa stali veliacimi pre malé jednotky ostatných štátov Aliancie, ktoré v rámci rotácie prišli do Pobaltia. Tým, že ide o rotáciu vojsk v Pobaltí a v Poľsku, neporušujú sa dohody s Ruskou federáciou. Tie neumožňujú trvalé nasadenia vojsk Aliancie NATO. Nemecko ponúka štátom vo východnej Európe vojenskú pomoc. Napríklad podľa českého ministra obrany bola v rámci výcviku pričlenená k bundeswehru česká brigáda rýchleho nasadenia, ktorá je pod nemeckým velením.
Pred rokmi vytvorila Aliancia NATO Kybernetické obranné centrum excelentnosti CoE v estónskom Talline s celkom zreteľným argumentom „ruskej“ hrozby. Teraz v apríli 2017 nemecké ministerstvo obrany konštatuje, že „útoky na štáty, ako aj ich citlivé štruktúry už dávno nie sú fikciou, ale stali sa realitou“. Pritom všetky zbraňové systémy sú dnes viac sofvérové ako hardverové, teda elektronika a počítače sa podieľajú na nových zbraniach stále viac, napr. eurofighter nemeckej luftwafe má zabudovaných okolo sto kilometrov káblov a osemdesiat počítačov...
■ HYBRIDNÉ VOJNY
Vrcholne dôležitá je pri tomto novom druhu vojsk včasná a spoľahlivá informovanosť, dostupnosť a dôveryhodnosť informácií; v žiadnej inej oblasti nie je vnútorná a vonkajšia bezpečnosť taká prepojená a navzájom závislá. Preto sa po strategickej stránke v Nemecku tým zaoberajú už od roku 2011. V terajšej fáze prípravy stratégie je na čele ministerstvo vnútra. Má vytvoriť celonemeckú bezpečnostnú stratégiu pre kybernetický priestor. Zároveň tri ministerstvá – zahraničných vecí, vnútra a obrany – vypracovávajú celkovú bezpečnostnú stratégiu, počínajúc medzinárodným právnym rámcom až po kybernetickú bezpečnosť. Vzhľadom na to, že sa hranice kybernetickej bezpečnosti prelínajú, osobitne ešte spolupracujú aj ministerstvo vnútra a obrany. Dôvodom na to, podľa nemeckej strategickej koncepcie pre vytvorenie osobitného druhu vojsk, je to, že v ostatných rokoch možnosti kybernetického a informačného priestoru využili mnohé štátne i neštátne zložky z rozličných častí sveta. Podľa strategického dokumentu nemeckého ministerstva obrany zdôvodňujúceho vytvorenie nového druhu vojsk „kybernetické útoky sa stali pevnou súčasťou konvenčných útokov a hybridných vojen počnúc konfliktom v Gruzínsku v auguste roku 2008, ako aj v hybridných vojnách súčasnosti“.
Vzhľadom na zásadu, že nemecká ozbrojená moc po roku 1945 a osobitne armáda zjednoteného Nemecka nikdy nesmie byť nasadená útočne a mimo obranný priestor, panuje zásada, že jej nasadenie v časovo určenom rámci vždy schvaľuje spolkový snem. Všetko sa to začalo meniť v deväťdesiatych rokoch v súvislosti s Juhosláviou, kde bola prvá účasť príslušníkov luftwafe mimo obranného priestoru Nemecka vôbec od roku 1945. Niektorí pozorovatelia hovoria o militarizácii nemeckej zahraničnej politiky s poukázaním na nasadenie v Afganistane a inde, pravda, ako humanitárne vojská či jednotky v boji proti terorizmu vedno najmä s kľúčovým spojencom USA. Iná otázka však vzniká teraz v rámci tzv. „ruskej hrozby“, resp. „ruského nebezpečenstva“. Pod tlakom prezidenta Trumpa v rámci prijatých spojeneckých záväzkov treba dať dve percentá hrubého národného dôchodku na obranu. V nemeckom prípade by to znamenalo dostať sa až na úroveň tých výdavkov, ktoré má Ruská federácia. Tá však dáva na obranu desatinu tých výdavkov, čo USA. Branná moc Nemecka by tak postupne vytlačila úrovňou nákladov z pozície druhej či tretej najsilnejšej armády na svete Rusko.
■ SLOVENSKÉ SÚVISLOSTI
To všetko priamo súvisí aj s politickými pomermi na Slovensku, s médiami a verejnou mienkou. K priamej, už druhej konfrontácii pre zahraničnú politiku došlo v marci medzi prezidentom Kiskom a predsedom vlády Ficom. Prezident hovoril o schizofrenickej komunikácii vlády, pokiaľ ide o Rusko a pomery v Ukrajine. Kritizoval vládu za takmer nečinnosť oficiálnych zložiek, pokiaľ ide o cielenú ruskú propagandu. V obrannej reakcii slovenského ministerstva vnútra a obrany vysvitlo, že na Slovensku sa sledovaním cielenej ruskej propagandy a snahy oslabiť súdržnosť štátov EÚ a Aliancie NATO zaoberá hneď niekoľko zložiek, v analytickom centre sú vedno predstavitelia SIS, Vojenského spravodajstva, policajného zboru, kriminalisti a finančná správa, ako aj ministerstvo zahraničných vecí. Zásadná otázka je, aké sú kritériá vyhodnocovania, osobitne pokiaľ ide o analýzy tlače, ako aj jednotlivých novinárov a ich ústavou zabezpečeného práva na slobodu prejavu.
Dušan D. KERNÝ – Foto: internet