Rusko a Únia gánia na seba stále viac

thumbnail

Ruská federácia prijala novú doktrínu o informačnej bezpečnosti. Šiesteho decembra – na Mikuláša, dostala Európska únia nečakaný darček rovno z Moskvy – prezident V. V. Putin podpísal novú doktrínu o informačnej bezpečnosti. Ruská federácia ju prijala preto, že vzhľadom na postup štátov EÚ a europarlamentu predchádzajúca ruská doktrína z roku 2000 stratila v nových podmienkach platnosť. V časti o vonkajších hrozbách informačnej bezpečnosti sa konštatuje, že „mnohé zahraničné štáty zvyšujú činnosť umožňujúcu informačno-technické možnosti pôsobenia na informačnú štruktúru na vojenské účely a ciele. Zároveň s tým sa zvyšuje činnosť organizácií uskutočňujúcich technickú rozviedku vo vzťahu k ruským štátnym orgánom, vedeckým inštitúciám a podnikom vojensko-priemyselného komplexu Ruska“.

 ZÁSAHY PROPAGANDY

V doktríne sa hovorí o diskriminácii ruských médií a o stupňovaní informačnej pôsobnosti na obyvateľstvo Ruska „v prvom rade na mládež s cieľom rozrušovania tradičných ruských duchovno- morálnych hodnôt“.  Keďže predchádzajúcu doktrínu o informačnej bezpečnosti podpísal prezident RF, zhodou okolností ten istý V. V. Putin, pred šestnástimi rokmi, budeme sa tejto téme venovať osobitne aj v súvislosti s vnútorným ruským spoločenským životom a so zmenenými možnosťami prístupu k internetu, ktorý je v Rusku masový a stále rastie.

A ako pristupuje k problematike informačnej bezpečnosti Európska únia? V štátoch spoločenstva sa sledovaním a vyhodnocovaním proruského pôsobenia v EÚ zaoberá okolo štyristo špecialistov. Podľa pražského Inštitútu bezpečnostných štúdií  proruské dezinformácie zaplavujú Európu s cieľom demoralizovať spoločnosť, obrátiť verejnú mienku proti západným inštitúciám so snahou narušiť jednotu. Od januára sa vytvorí na českom ministerstve vnútra osobitný odbor, cieľom ktorého má byť oficiálne boj s hybridnými informáciami a terorizmom. Uvádza to denník Lidové noviny s tým, že česká bezpečnostná komunita a ozbrojené zložky sa zaoberajú opisom a definovaním hrozieb a zaistením účinnej obrany proti nim.

■ NOVÝ DRUH VOJNY

Moderné hybridné vedenie vojny spočíva v tom, že sa stiera hranica medzi tým, kto je agresor a proti komu treba zasiahnuť. Moderné hrozby nie sú na prvý pohľad viditeľné, ale sú dlhodobo schopné oslabovať systém. Nevojenské ciele hrajú v konflikte hlavnú úlohu, pretože cieľom je ovládnuť myslenie, politické vedenia a obyvateľstvo napadnutého štátu, a to o. i. pomocou propagandy, citujú LN v tejto súvislosti odborníka – špecialistu na túto problematiku z Masarykovej univerzity v Brne. Podľa analytičky I. Smoleňovej z pražského Inštitútu bezpečnostných štúdií dlhodobým cieľom proruských médií nie je ani tak propagovať Rusko a Putina, ako útočiť na Západ a jeho jednotu v rámci dlhodobej stratégie „rozdeľuje a panuj“. Podľa nej je v Česku a na Slovensku okolo sto veľmi aktívnych webových stránok, ktoré šíria proruskú propagandu. Podľa českej bezpečnostnej služby BIS, ktorú Lidové noviny citujú v rámci rozboru s názvom Ubránime sa novému druhu vedenia vojny?, cieľom ruskej tajnej služby je infiltrovať do médií napríklad správy očierňujúce USA a Severoatlantickú alianciu NATO!

■ REZOLÚCIA EP

Ako ukázala diskusia a rezolúcia Európskeho parlamentu, vyzývajúca jedným dychom do boja proti radikálnej ruskej a islamskej propagande, má to široké európske súvislosti. Rezolúcia je síce právne nezáväzná, faktom však je, že verejnoprávne médiá pri jej prijatí neinformovali o hlasovaní. Zrejme preto, lebo výrazná väčšina poslancov (sedemdesiatdeväť proti a vyše dvesto zdržaní) počtom tristoštyri, rezolúciu schválili, pričom na prijatie stačilo aj menej hlasov. Skutočnosťou tiež je aj to, že sa vytvorí europarlamentná skupina pre strategickú komunikáciu. Otázka je: nejde len o ďalší z bohato dotovaných útvarov nového masového hnutia akejsi novej „kremlinológie“? Nejde o návrat akejsi inovovanej „sovietológie“ ako v časoch studenej vojny? Nejde o návrat čierno-bieleho videnia? Novozaložené štúdiá zamerané na Rusko na amerických univerzitách už majú na rozbeh granty vo výške presahujúcej stovky miliónov dolárov.

NEMCI NA VÁŽKACH

Nemci pristúpili k celému problému racionálnym prieskumom a ukázalo sa, že prekvapivo mnoho obyvateľov spolkovej republiky dôveruje viac V. Putinovi ako vlastnej kancelárke A. Merkelovej. Okolo dvanásť percent opýtaných má väčšiu dôveru a okolo sedemnásť percent rovnakú dôveru k Putinovi ako k Merkelovej. Šokujúce sú podľa rozsiahleho prieskumu, ktorý si dal urobil týždenník Die Zeit túto jeseň, že veľmi veľa ľudí sa kriticky pozerá na politiku Západu. Viac ako tridsaťštyri percent opýtaných Nemcov si myslí, že Putinovo tvrdenie, že Západ podnecuje novú studenú vojnu, aby sa mohol k Rusku správať nepriateľsky, je pravdivé, že to tak je. Na východe Nemecka, v bývalej zaniknutej NDR, si to myslí väčšina – päťdesiattri percent a len tridsaťsedem percent má názor, že to tak nie je. V západnej časti – v pôvodnej Spolkovej republike Nemecko, Putinovi za pravdu dáva prekvapujúcich tridsaťjeden percent, kým šesťdesiatjeden percent nie.

Na otázku prečo je v Nemecku taký obľúbený Putin aj tento časopis pripisuje veľkú úlohu nemeckým vysielaniam ruskej televízie. Ak každý tretí občan SRN nedôveruje kancelárke a viac dôveruje Putinovi, je to skutočne problém, konštatuje prieskum Die Zeit. Tu nejde len o to, že sympatie pre Putina pramenia z odmietania západnej protiruskej politiky, ale aj z toho, že nemeckú zahraničnú politiku podľa mienky opýtaných v značnej miere určovali záujmy USA a nemecké záujmy boli buď druhoradé, alebo sa nebrali do úvahy.

          Dušan D. KERNÝ - Foto: internet



Pridaj komentár