Slováci majú v Černobyle pokusné polia

thumbnail

Cenná iniciatíva ÚPN dala dovedna  obraz a znalosť o jadrovej katastrofe. Po tridsiatich rokoch, ktoré uplynuli od najväčšej katastrofy jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle, sa v Bratislave uskutočnila interesantná konferencia pod názvom Černobyľ 1986 – minulosť, dôsledky, východiská. Zišli sa na nej dve desiatky odborníkov s doteraz najprecíznejšími údajmi, ktoré  túto udalosť osvetľujú v širokých súvislostiach tak politických, medzinárodných, vedeckých, lekárskych hygienických, botanických, meteorologických, politologických, ba aj športových. Ak vyjde úplný zborník z konferencie, bude patriť medzi unikátne svedectvo organizačnej snahy podať obraz tých dní na základe faktov a unikátnych, dodnes trvajúcich slovenských snáh ukázať všetky dôsledky Černobyľu až do dnešných dní. Iniciátorom konferencie bol Ústav pamäti národa, ktorý pozval Slovenskú akadémiu vied – Ústav genetiky a biotechnológie rastlín, z univerzitného prostredia Katedru  jadrovej fyziky a biofyziky Slovenskej technickej univerzity, Slovenský hydrometeorologický ústav, Slovenskú zdravotnícku univerzitu, ako aj ruských a ukrajinských odborníkov.

■ POTREBNÁ KONFRONTÁCIA

Platforma podujatia poslúžila na vytvorenie atmosféry potrebnej konfrontácie vedeckých, zdravotníckych a politologických či politických pohľadov a zistení. Toto ovzdušie konfrontácie tak tri desaťročia po najväčšej jadrovej katastrofe v Európe a našom bezprostrednom susedstve umožňuje reálny pohľad na nebezpečenstvá. Najvyššie hodnoty ekologickej záťaže na Slovensku boli dôsledkom pokusov s jadrovými zbraňami. Vyvrcholili v roku 1962, ale potom do roku 1967 klesali. Bol to výsledok medzinárodných dohôd o zákaze jadrových skúšok. Osobitne dohôd medzi ZSSR a USA, pretože Francúzsko a ČĽR sa k nim vtedy nepridali. Podľa úrovne, na ktorú hodnoty poklesli v roku 1967,  katastrofa v Černobyle spôsobila nárast o desať percent, v konkrétnom zaťažení pre ľudský organizmus to predstavovalo plus mínus šesť percent ročnej dávky žiarenia.

Od  roku 1962  jestvoval v SHMÚ radiačný monitoring. V roku 1991 sa zmenil na systém včasného varovania. Teraz sa zaťaženie meria automaticky a hodnoty sa vysielajú do susedných štátov do systému včasných varovaní. Jednoznačnou cestou na odstránenie radiačnej hrozby je teraz, teda v ére zákazov pokusov jadrových zbraní, hľadanie a objavenie bezpečného zdroja energie.

■ SLOVENSKO OBSTÁLO

Slovenská veda nebola v roku 1986 v čase černobyľskej udalosti nijakou popoluškou. Podľa prof. Pavla Povinca z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky UK v Bratislave „mali sme vyvinuté meracie prístroje, boli sme na čele nielen v rámci ČSSR, ale aj Európy v úsilí vedecky sledovať emisie. Paradoxne, boli sme nečakane dobre pripravení, keď nastal výbuch reaktora v Černobyle. Faktom je, že prvé správy sme počuli z rakúskeho rozhlasu, a tak sme okamžite začali merania a mali sme presné zistenia. Informácie sme poskytovali najvyšším predstaviteľom Slovenskej republiky. Tí mali presné informácie, kedy bol vrchol a kedy bol výrazný pokles“.  Aj keď zvýšenie bolo šokujúce, na zdravie obyvateľstva to nemalo tragický dosah, lebo najmä hodnoty cézia boli pod limitom. Univerzita je tak dodnes druhá v Európe a vlastne aj druhá na svete v dĺžke sledovania environmentálnej záťaže.

Podľa vtedajších meraní, ktoré boli verifikované pre osobitnú správu vedeckého výboru OSN, rádioaktívny mrak sa ocitol nad územím celého štátu trikrát – 30. apríla, 3. – 4. mája a 7 mája 1986. Druhý mrak 3. a 4. mája minul stredné a východné Slovensko. Najviac zasiahnuté boli okresy na juhu Slovenska, okolie Dunajskej Stredy, ako aj okres Stará Ľubovňa a Dolný Kubín. Meralo sa zamorenie pôdy céziom 137. Najvyššie hodnoty rádioaktívneho cézia namerali v hubách a v divine, ale ani tie nie sú nebezpečné pre človeka. Podľa správy pre OSN, urobenej po páde bývalého režimu (po roku 1989), „protiopatrenia radiačnej ochrany neboli po havárii potrebné, keďže zamorenie potravinového reťazca sa pohybovalo pod hodnotami, ktoré by si vyžadovali takýto zásah. A nie sú prijímané ani v súčasnej dobe lebo dlhodobými meraniami neboli preukázané vplyvy na životné prostredie, ktoré by mali závažný charakter. Treba však dbať na monitorovanie, pretože polčas rozpadu napr. cézia 137 je tridsať rokov“.

■ VÝBUCH V ZAHRANIČÍ

Vtedajší štát vytvoril Vládnu havarijnú komisiu, keď sa začali stavať v Jaslovských Bohuniciach prvé bloky prvé bloky atómovej elektrárne. Zasadala raz za mesiac. Komisiu vytvorili pre vnútroštátne potreby, ale keď nastal výbuch v zahraničí, čo nečakali, začala zasadať každý deň. Jednotné merania sa však robili od 2. mája a denne do desiatej hodiny ráno bolo o nich informované najvyššie slovenské vedenie. Na základe meraní sa robili opatrenia, napríklad sa umývali ulice. Iná je otázka, ako bola informovaná verejnosť a aký bol postoj straníckych a štátnych orgánov.

„V tom čase fungovala sieť krajských a okresných hygienikov. Mlieko bolo napríklad pod medzinárodným limitom. Svetová zdravotnícka organizácia ho stanovila na dvetisíc jednotiek, ale už tam, kde dosahovalo tisíc jednotiek, nešlo do výroby a nahradzovalo sa mliekom z oblastí , kde namerali najviac dvesto jednotiek, teda desatinu povolenej medzinárodnej normy,“ konštatovala vedúca vedecká pracovníčka H. Cabáneková z oddelenia radiačnej hygieny Slovenskej zdravotníckej univerzity.

MÁJOVÁ BRYNDZA

V tom čase sťahovali všetko ovčie mlieko a výrobky, nebolo májovej bryndze, pretože najmä tam, kde aj pršalo, bola kontaminácia najvyššia. Májovú bryndzu v roku 1986 vyvážali do ľadovej jaskyne, na salašoch dostávali ľudia osobitné  preventívne dávky jódu. Dažde v júni v roku 1986 najväčšmi postihli Dunajskú Stredu. Rádioaktívny mrak však oveľa väčšmi postihol Škótsko, kde namerali oveľa vyššie dávky ako v Bratislave. Ale ešte roky po havárii v Černobyle sa nachádzajú stopy aj vo vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov. „Ekosystém na území Slovenskej republiky však nebol touto katastrofou zasiahnutý vďaka všetkým prírodným poveternostným okolnostiam až do takej miery ako škandinávske krajiny a samotná Ukrajina.“ Paradoxne, celkom úplne bokom ostala situácia Bieloruska, ktoré bolo tragicky postihnuté až sedemdesiatimi percentami spádu z rádioaktívneho mračna.

■ VAROVANIE Z BIBLIE

Priam symbolicky varovne však Černobyľ pripomína už Biblia, kde sa hovorí, že na zem padla pohroma paliny. Po ukrajinsky sa palina povie černobyľ. Pre slovenských vedcov je to však priestor na výskum – v bezprostrednej blízkosti havárie majú pokusné pole a druhé je vo vzdialenosti tri kilometre od elektrárne. Výskumy im umožňujú porovnávať genetické zmeny či zmeny biotechnologických procesov rastlín, ako je sója, repka, ľan a pšenica, chcú testovať kukuricu. Porovnávania rastlín a ich plodov medzi poľami, kde je vysoká rádioaktivita v zakázanom priestore a porovnávacom tri kilometre vzdialenom poli, ukazujú rôzne reakcie rôznych rastlín. Najmä pokiaľ ide o bielkoviny, vždy dochádza k zmenám. Cieľom je aj posúdiť, aký by to mohlo mať dosah na ľudský organizmus. Mimoriadne vedecké výsledky im dávajú predpoklad, aby sa o podobný výskum pokúsili aj v japonskej Fukušime.Dnes však v zakázanej tridsaťkilometrovej zóne plnej zelene a zveri okolo Černobyľu nie sú len vedci – vlani „zónu“ navštívilo vyše šestnásťtisíc záujemcov, turistov z osemdesiatich štyroch štátov. Sú dni, keď pred vstupnou bránou stoja turistické autobusy v dlhých radoch. Aj preto je nevyhnutné nové prekrytie reaktora, ktorý pred tromi desaťročiami vybuchol. Vyžiada si to najmenej dve miliardy dolárov...

Text a foto: Dušan D. KERNÝ



Pridaj komentár