Saleziánskeho kňaza, mučeníka Titusa ZEMANA blahoslavili koncom septembra. Už dávno som s takou sústredenou pozornosťou nepočúval slová kázne v chráme ako v nedeľu 3. septembra v Kostole Svätej rodiny v Petržalke, kde sa veriacim – tak ako aj všade na Slovensku – namiesto homílie čítal pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska. Katolíckym veriacim v ňom oznamovali mimoriadnu zvesť o blahoslavení saleziánskeho kňaza, mučeníka viery dona Titusa ZEMANA. Povznášajúci účinok listu počas obradu v kostole, kde sa akt blahorečenia uskutoční 30. septembra – teda na mieste, kde pápež Ján Pavol II. pred štrnástimi rokmi osobne blahorečil gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka a sestru Zdenku Šelingovú – zvýraznilo precízne a disponované slávenie tejto nevšednej eucharistie hovorcom KBS, kňazom Martinom Kramarom. Titusa Zemana v roku 1951 zatkli na hraniciach pri prevádzaní študentov bohoslovia a duchovných do Talianska. Pri dvoch predošlých prekročeniach hraníc sa prechod podaril, tretí nevyšiel... Po päťdesiatich ôsmich výsluchoch s krutým mučením, počas ktorých „ho topili vo výkaloch, spôsobovali mu nepredstaviteľné bolesti, bitkami a kopancami mu vybili zuby, zlomili kľúčnu kosť aj nosovú priehradku, poškodili sluch; ponižovali ho, nechali nahého v zime, lámali drogami, vyhrážali sa mu obesením“, ho komunistická súdna mašinéria 22. februára 1952 odsúdila na dvadsaťpäť rokov žalára ako vatikánskeho špióna za vlastizradu. Prokurátor žiadal trest smrti... Pri výkone nepodmienečného trestu v Jáchymove manuálne drvil uránovú rudu, pričom ho bachari stále psychicky trýznili, ponižovali, ba vykonali na ňom aj medicínsky pokus... Po trinástich rokoch za mrežami ho prepustili na slobodu. Zomrel 8. januára 1969 na následky mučenia a väzenia. V roku 1991 ho po rehabilitačnom procese vyhlásili definitívne za nevinného. Saleziáni dona Bosca začali v roku 2010 proces jeho blahorečenia. Vo februári tohto roka pápež František vydal dekrét o mučeníctve dona Titusa Zemana...
■ CHLAPEC Z VAJNOR
Narodil sa 4. januára 1915. V detstve býval často chorý. Trápil sa, keď videl rovesníkov pri hrách, ako ho fyzicky prevyšujú a on im nestačil. V desiatich rokoch po úprimnej modlitbe sľúbil Panne Márii, že keď sa uzdraví, stane sa kňazom. Zázračne sa vystrábil. Rodina predala malé pole, pomohli aj niektorí dobrodinci a podporovali Titusa na štúdiách. V auguste 1932 zložil prvé rehoľné sľuby ako salezián. Teológiu študoval v Ríme a v Chieri pri Turíne, kde ho 23. júna 1940 vysvätili za kňaza. Po návrate do vlasti začal študovať chémiu a prírodné vedy a neskôr vyučoval v rozličných saleziánskych inštitútoch. Keď v roku 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Zeman sa ako profesor v Trnave postavil proti: doplatil na to prepustením. V situácii, keď štátna moc po Akcii K zatvorila na Slovensku kláštory a rehoľníkov internovali v Podolinci, ponevierali ich a súdili, rozhodol sa na požiadanie predstavených zachraňovať mladých adeptov na duchovné povolania. Na jeseň 1950 dvakrát tajne sprevádzal mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby tu mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Pomohol utiecť na slobodu aj niektorým diecéznym kňazom. Počas tretieho prechodu v apríli 1951 ho spolu s takmer celou skupinou zatkli. Obvinenia boli ťažké: špionáž a velezrada...
■ Z LISTU BISKUPOV
Pamätníci na Titusa Zemana spomínajú ako na Božieho muža: Čo veril a učil, to naplno žil a uskutočňoval. Bol mužom činu... „V civilnom zamestnaní ako skladník potom vydával svedectvo Božieho služobníka, ktorý odpustil svojim prenasledovateľom. Don Titus vedome prijal z Božích rúk povolanie mučeníka. Po prepustení na slobodu v roku 1964 odmietal hovoriť o zverstvách prenasledovateľov a modlil sa za nich.“ Na jeho pohrebe v januári 1969 z úst tajného provinciála saleziánov dona Andreja Dermeka zaznelo toto vyznanie: „Dnes sme tu pochovali mučeníka.“ Od tej chvíle sa začala šíriť povesť jeho svätosti a mučeníctva... „Don Titus Zeman aj do týchto čias ustráchaného prítmia pohodlnosti a svojvôle žiari svetlom odvahy a vernosti; jasom ochoty čeliť aj vážnym rizikám, keď ide o dobrú vec. Jeho príbeh je symbolom rozhodne daného a obetavo dodržaného slova. Na celý život.“ Miestom trvalého uctievania telesných pozostatkov mučeníka dona Titusa Zemana sa po blahoslavení 30. septembra stane Kostol Sedembolestnej Panny Márie v jeho rodisku vo Vajnoroch.
Michal SITNIK – Foto: archív Vatikánskeho rozhlasu
Titulná foto: Pohreb Titusa ZEMANA v januári 1969, na ktorom tajný provinciál saleziánov don Andrej DERMEK vyriekol prorocké slová: „Dnes sme tu pochovali mučeníka!“