Slovenská cechová zástava rybárskeho spolku z roku 1844


Na Záhorí v Gajaroch objavili  unikát mimoriadnej historickej ceny

Slovenská cechová zástava rybárskeho spolku  z roku 1844

Dušan D. KERNÝ – Foto: autor

Je nedeľné predpoludnie a naplnená sála kultúrneho domu v Gajaroch vstáva, zaznievajú fanfáry a do miestnosti vnášajú v sprievode slávnostne odetého herolda Slovenskej republiky zástavu s veľkým slovenským znakom. Je to mimoriadna, prvá takáto udalosť na Slovensku. Zástavu objavil v organe miestneho rímskokatolíckeho chrámu miestny farár Ján Bujna. Historická cechová zástava rybárskeho spolku v Gajaroch so slovenským textom a menami je z roku 1844!  „Bol som azda pri tisícich príležitostiach, ktoré stanovujú predpisy pre akt úradného, oficiálneho  herolda Slovenskej republiky pri uvádzaní rôznych erbov miest, obcí, spolkov, cechov – ale nikdy to nebola takáto príležitosť ako teraz, že išlo o zachovanú, prakticky neporušenú veľkorozmernú  cechovú zástavu z polovice 19. storočia, ktorá sa zrejme desaťročia používala v obci Gajary pri cirkevných sviatkoch a sprievodoch, procesiách,“ povedal pre SNN Dr. Ladislav Vrteľ, správca Heraldického registra Slovenskej republiky, predseda heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR, ktorý sa touto problematikou nepretržite zaoberá od roku 1975.  

 

■ GAJARSKÁ JEDINEČNOSŤ

Je to unikát, je to ojedinelé, ak sa neobjavia informácie, ktoré sú nám doteraz neznáme, je to rarita v rámci Slovenska, pretože zástavy cechov sa väčšinou nezachovali. A takéto osobitné zástavy rybárskeho cechu už vôbec nie.

„Nie je mi to známe, je to regionálny unikát – zástava pochádza z čias Uhorska a spolovice ju tvorí veľký slovenský dvojkríž na trojvrší, kým druhá polovica je s bielymi pruhmi a znak je bez koruny,“ konštatoval o symbolike Dr.  L. Vrteľ. Tento cech – dnes rybársky spolok v Gajaroch – má tak jedno z najstarších vyobrazení, jasne rozoznateľné zobrazenie slovenského štátneho znaku, aké sa používa dnes, pričom je to zobrazenie priam identické. Nápis na zástave  je s menami cechových majstrov, teda gajarských rybárov v slovenčine. Uprostred na najväčšej ploche sú zobrazené postavy sv. Petra a Pavla z jednej strany a Panny Márie z druhej – svedčia o význame a postavení cechu a obce pri rieke Morave, že rôzne udalosti si vyžadovali takýto náročný a nákladný znak. Znamená to, že rybárstvo tradične malo v tejto oblasti mimoriadny význam ako zrejme významná súčasť hospodárskeho života  obyvateľov prevažne poľnohospodárskej obce, ale aj okolia. 

■ HRDOSŤ CECHU

Z veľkosti a dôstojnosti zástavy, jej bohatej dvojstrannej výzdoby a malieb je zrejmé, že cech jestvoval už dlho predtým. To sa stalo výzvou pre zanieteného rybára Juraja Marka, aby pátral po listinných dokladoch. Predbežne sa vyhodnocujú písomnosti povoľujúce cech v Gajaroch niekoľko desaťročí predtým, než vznikla  samotná zástava. Ojedinelá slávnosť dnes vyše tristočlenného rybárskeho spolku v Gajaroch dokumentovala aj tradíciu čereňov, teda lovu do stacionárnych rybárskych  sietí. Gajarské zhromaždenie sa mohlo zoznámiť so zmapovaním či už športových alebo ekologických problémov na vyše tristokilometrovom úseku od Skalice až po Štúrovo na rieke Morave a na Dunaji a so snahou, aby každý stacionárny čereň mal vlastný erbový znak, vlastnú vlajku umiestňovanú a zďaleka viditeľnú v čase, keď rybár  je pri čereni a loví.

OŽIVENÁ TRADÍCIA

Ide o novú tradíciu nadväzujúcu na medzinárodné kontakty a dohody štátov pri týchto riekach, teda okrem štátov Vyšehradskej štvorky aj Rakúska. Gajarská udalosť vďaka zanietenému úsiliu  Juraja Marka sa tak stala aj prehliadkou replík vzácnych historických máp povodí z čias monarchie a stavu, aký je dnes. Zároveň bola prehliadkou máp a dnešnej podoby erbov obcí a cechov z oboch strán povodí Moravy a Dunaja, teda vzácnou a ojedinelou kolekciou stoviek symbolov, aké sa používajú dnes na Slovensku, v Čechách, v Rakúsku a v Maďarsku.



Pridaj komentár