Žien v politike je povážlivo málo


Eva SISKOVÁ

Dnešné vekové hranice odchodu žien do dôchodku sú diferencované a vo všeobecnosti o niečo nižšie ako u mužov. V budúcnosti pri budovaní poistného systému v sociálnom zabezpečení sa nepočíta s ich ďalším znížením. Naopak, tendencie väčšiny sociálno-poistných systémov sú založené na zjednocovaní vekových hraníc mužov i žien z hľadiska možného odchodu do dôchodku. To je len jeden z množstva otvorených problémov, ktoré sú akýmsi nastaveným zrkadlom spoločnosti vo vzťahu k ženám.

Postavenie žien v druhom tisícročí zďaleka nedosahuje slušný priemer. Preto aj možnosti žien, ako aj presadzovanie ich záujmov sú hlavné atribúty zapájania sa stále ešte malej skupiny žien do politiky. Žijeme svet mužov. Dajú nám muži priestor, aby sme so cťou obstáli aj v tejto sfére? Práva žien, rovnosť, odstránená „tichá“ diskriminácia žien vo vzťahu k druhému pohlaviu a demokracia vo všetkých sférach života žien, to sú základné princípy, ktoré by mali platiť v každej demokraciou sa hrdiacej spoločnosti. Nie všetky ženy dokážu odhodlane tieto myšlienky realizovať. Ťažko povedať, čo je za tým... nezáujem, rezignácia, ľahostajnosť, odovzdanosť či jednoducho strach? Na Slovensku je v politike okolo 30 percent žien. To je povážlivo málo... O to viac treba podporovať tie ženy, ktoré na seba v súčasných podmienkach prevzali zodpovednosť aj za ostatné ženy a nastoľujú aj za ne požiadavky. Citlivo ako seizmograf reagujú na ich potreby. Boria sa s tými istými alebo podobnými problémami, vedia o tienistých stránkach týraných, doslova ubolených žien. A je ich nemálo. Azda je v tom i nádej na posunutie problémov, ktoré sa možno dnes zdajú neriešiteľné, do roviny vyriešených.

„Prítomnosť žien v politike prináša iný pohľad na svet, pohľad z druhej strany, zo strany rodiny, žien a detí, starých ľudí, solidárnosť so slabšími, prináša realistický pohľad na každodenný život a jeho problémy. Ženy sa riadia viac záujmami ľudí, rodiny a menej straníckymi záujmami,“ tvrdí pracovníčka tretieho sektora Oľga Pietruchová. Kedysi dávno predsedníčka parlamentu Nórskeho kráľovstva Kirsti Grondahl, zastupujúca krajinu, ktorá má v politike iba mužov, konštatovala, že krajina musí byť veľmi bohatá, inak by si nemohla dovoliť nevyužiť aj potenciál druhej polovice spoločnosti – žien. V roku 1925 vyšiel fejtón  Karla Čapka, v ktorom s vtipom sebe vlastným odhaľuje, prečo ženy po politickej kariére netúžia tak ako muži. Píše, že nám ženám chýba akýsi bojovný duch a zmysel pre abstrakciu. Zato sa žena ochotne vrhne do zápasu, aby zachránila konkrétne dieťa. A takto je to aj s bojovým duchom. Prečo je ešte stále tak málo žien na vysokých pozíciách v politike? Je to osobná chyba žien či vlastný nedostatok sebavedomia a ambicióznosti?

 



Pridaj komentár